Článok je rozsiahlou, ostrou a otvorenou kritikou toho, čo sa v súčasnosti deje u nás v oblasti kultúry; od televíznych programov cez hudbu, filmy, literatúru i divadlo a napokon aj prežívanie voľného času.
Po realizácii opatrenia, umožniť v poslednom období vkladať diskuzné príspevky len platiacim čitateľom webu SME, množstvo diskuzných príspevkov pod článkami sa niekoľkonásobne znížilo. Takto sa môj zámer priamo v diskuzii pod článkom nevydaril, je tam len 5 menej závažných príspevkov. Ďalšie ohlasy (8x) možno vidieť na webe Humorikon tu: http://humorikon.sk/dnes-aktualne-anton-laucek-slovensky-spisovatel-a-prozaik/
Článok som primárne našiel na webe spoločnosti Aliancia za nedeľu, ktorej zakladateľom je aj p. Lauček, tam však diskuzia absentuje.
Situáciu zachránil p. Martin Droppa, novinár, reportér a fotoreportér, ktorý žije a v našom Liptovskom Hrádku, píše ako VIP blogger na svojom blogu martindroppa.blog.sme.sk . Reagoval tam samostatným článkom „Jemná polemika o debilizácii“. Zámer vyvolať diskúziu sa týmto naplnil nad moje očakávania, som mu za to veľmi vďačný.
Prečo som ku článku p. A. Laučeka bezprostredne nezaujal stanovisko.
Som 80 ročný dôchodca. Mám VŠ v odbore telekomunikácie a taktiež som v tomto odbore počas aktívneho veku celý čas pracoval. Filozofiu a históriu študujem samovzdelávaním ako alternatívnu "Univerzitu tretieho veku". Takže som sa v tomto prípade necítil byť ihneď povolaným k fundovanému hodnoteniu obsahu a čakal na výsledky diskuzie.
Pre lepšie pochopenie prístupu p. A. Laučeka je dobré vedieť, že bol pedagógom na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov. Takto beriem jeho postoje pri zobecnení taktiež ako adekvátne pre postoj samotnej cirkvi.
V článku hovorí emotívne a podobne, ako by to robil kňaz v kostole, ktorý chce maximálne zapôsobiť na duše veriacic tak, aby žili a konali v súlade s princípmi viery božej, ako sú vyjadrené s desatore prikázaní a konali tiež ako slovenskí vlastenci - za vzor je dávaný slovenský národovec, ružomberský kňaz Andrej Hlinka. V dnešnom čase sebazničujúceho prístupu kresťanského sveta najmä v Európe, poddávajúceho sa dobrovoľne muslimskej expanzii (slovanské a juho-východné krajiny Európy sa bránia statočnejšie, Rusko, USA a Austrália taktiež) je obrana kresťanskej civilizácie vysoko aktuálna.
Ako vidím argumentáciu p. A. Laučeka a p. M. Droppu:
Pán M. Droppa má rozsiahle vedomosti a prehľad v oblasti kultúry, jeho hodnotenie je zamerané predovšetkým na túto oblasť.
V prístupe k umeniu by som kategorizoval ľudí do troch spoločenských vrstviev: základná Z, stredná S a intelektuálne najvyššia vrstva V.
Knihy a filmy / programy (na RTV vysielaní) najvyššej úrovne číta a sleduje hlavne vrstva V, sčasti i vrstva S. Najnovšie pribudol komunikačný prostriedok e-kniha (takto som napríklad získal diela prezidenta TGM ...). Udržiavam si papierové knihy – diela najslávnejších autorov domácich, francúzskych, ruských, nemeckých, anglických ... .
Domnievam sa však, že ku väčšine ľudí sa diela v oblasti kultúry a umenia dostávajú cez sledovanie RTV. V tomto prípade prijímam argumentáciu p. A. Laučeka, vidím to podobne.
Naozajstní intelektuáli majú k dispozícii možnosti výberu, ako o tom píše p. M. Droppa. Keď hovorím za seba, v TV sledujem takmer výhradne len zfilmované romány, najradšej historické romány od najslávnejších autorov. Ku tomu klasické detektívky s. Poirotom, Columbom, Kojakom, Cowleym, Moulinom ... kde je vždy obsiahnutá aj atmosféra typická pre UK, USA, Francúzsko... . Nezaujíma ma HiFi kvalita obrazu, stačí mi starý bazárový TV v cene 30 EUR, aj cez takýto sa v plnom rozsahu dostanem k info obsahu diela.
Autor článku „Debilizácia ...“ vyjadril i moje vnímanie istej časti súčasnej pop hudby ako „zavýjanie nôtenie, bliakanie, „jéjékanie“, rapotanie – väčšinou ide o tzv. pesničky poskladané všelijakými superstaristami, ktorí, podobne ako v rozhlase zamestnaný hudobný redaktor, nemajú šajnu o tom, čo môžeme klasifikovať ako skutočnú melódiu a hudobný nápad“. Tu by som rozlišoval pop hudbu určenú pre tanečnú zábavu, kde sa to i žiada pri mávaní rukami nad hlavou tých, ktorí svojim vstupným podporujú vysoké zárobky autorov a aktérov v tomto žánre. Na druhej strane, takáto hudba je pre posluch cez rádio - pre ľudí so záujom o vážnu hudbu, v pop muzike o hudbu bigbendov a šlágre z filmov, o slovenský folklór, kde text je súčasne poéziou - nestráviteľná, vnímam to ako nepríjemný hluk a vypínam rádio.
Pre tému lásky a úcty k rodnej reči (SK) je dobré prečítať si aj ďalší článok od p. A. Laučeka a to Hlinkov odkaz sme už dávno pochovali a na Hlinku sme zabudli .
Obsah tohto článku je aj mojím názorom na vec.
O angličtine (EN) ako „Lingua Franca“ medzinárodnom dorozmievacom jazyku píšem na svojom blogu tiež. K tejto téme by som rád doplnil:
Téma je aktuálna i na úrovni EU (parlament). Používanie tohto jazyka vyvoláva problémy najmä pri hovorenej forme. Zbytočným komplikáciám by sa dalo vyhnúť u skratiek a osobných mien / názvoch.
Do slovenčiny v mediách zbytočne zasahuje čítanie skratiek ako v EN. Ako odstrašujúci prípad uvádzam (už neexistujúcu) HVB Banku – v EN čítané ako „Ejč Ví Bí Benk“ a tiež telekom. spoločnosti O2 – v EN čítané ako „Ou Tú“, pripomína to trúbenie auta. Ako odstrašujúci príklad pre osobné mená a názvy uvádzam „Dajodžínis“ a „Tajtenik“, Ajhľa, veď je to obyčajný Diogenes a Titanic.
Používaniu EN jazyka v EÚ by pomohlo čítanie mien a názov v jazyku, v ktorom názov vznikol, teda Diogenes v gréčtine, Rachel v židovskom jazyku.
EN pozitíva: ako jazyk programátorov nemá súcu alternatívu.
Schopnosť vytvárať skratky je nenahraditeľná. Pre SMS komunikáciu existuje veľa najpoužívanejších skratiek, intenzívne sa to využíva. Príklady:
As Soon As Possible ASAP, By The Way BTW, I don't care IDC ...
Keď sa to spopularizovalo, stalo sa to často používané i textoch formálnych emailov alebo listov.
Je aj sortiment pre skrátené vyjadrenie slova:
- jednopísmenové slová Y / you, R / are
- kombinácia písmen a číslíc b4 / before, e4 / easy 4u / for you
Takto je sčasti náhrádzaná aj technika tesnopisu. Prínosy sú tak veľké, že som to začal používať aj v svojich poznámkach. Píšem ich časti v SK alebo EN podľa toho, ktorý záznam je kratší a jednoduchší.
Krásny príklad efentívnosti EN jazyka je uvedený na konci u pojmu „brainstorming“.
So spracovaním témy móda, obliekanie p. A.Laučekom súhlasím.
Za seba by som ešte dodal
- vlasy sú považované za najkrajšiu ozdobu ženy. V SK môže byť za vzor považovaný napr. účes umelkyne Kamily Magálovej. Naopak sú panie, ktoré strihá pánsky holič kde chodím "na chlapca" – ako sa to páči ich manželovi ?
- neviem pochopiť, ako si žena s nadváhou môže obliecť tzv „legíny“, keď volnejšie šaty by ku jej postave boli ovela ohľaduplnejšie
- nosenie okuliarov na vrchu hlavy v TV scénach na obrázkoch v médiách považujem za prejav istej agresivity
- v posledných rokoch sa veľa mužom lení ranné holenie, chodia zarastení ca 1 cm chlpmi. Toto je možno pre ženy „sexi“, no pre mužov je to mínus, ako keby partner chcel za porastom čiastočne skryť svoju pravú tvár
Pri hľadaní pravdy verím na metódu „brainstorming / diskuzia v skupine s cieľom vyprodukovať nápady alebo vyriešiť problémy“, bolo by žiadúce aplikovať to i na predmet článku p. Antona Laučeka.
