Keď som bol malý, ako posledné pravidlo, ktorému som vo futbale porozumel, bol ofsajd. V hokeji to bolo jednoduché, ale relatívna (pohyblivá) čiara ako kritérium vo futbale bolo pre škôlkara, oproti statickej červenej, resp. modrej v hokeji, nepochopiteľné mystérium. Na okraj, aj dnes by som však chcel vidieť, ako by zápasy vyzerali bez pískania ofsajdov.
Uplatňovať ofsajd na základe toho, že časť tela útočníka, nie jeho nohy, ale len časť tela, rameno, hruď, doslova pár centimetrov, ak nie milimetrov, sa nachádza pred pomyselnou (virtuálnou) líniou podľa mňa futbal zabíja. Ako napríklad pri neuznanom góle Lukakua proti Rumunom. Mali by sme chcieť viac gólov, a nie - aj pre čoraz rozvinutejšie technológie - hru utápať v stále perfídnejších verdiktoch.
Vrátim sa k Lukakuovi. Najlepší strelec tohtoročného eura v neuznaných góloch (3) by tabuľke strelcov kraľoval, aj keby do nej zahrnuli strelcov gólov uznaných, kde vedú Musiala, Schranz a Mikautadze s dvoma gólmi. Dva góly mu neuznali z centimetrových, či dokonca milimetrových ofsajdov, ktoré keby rozhodca uznal, absolútne nikto by neprotestoval. Podľa mňa by ofsajdové pravidlo malo byť, keď už, zadefinované výhodnejšie pre útočiaci tím, aby bolo viac gólov. Napríklad ak hráč stojí v jednej línii, ofsajd by to nemal byť, tak ako v tenise, ak sa loptička dotkne čo i len milimetrom čiary, nie je to aut. Čiže ak je hráč čo i len troškou na tela na "čiare," ofsajd to nie je. Alebo by sa malo, ako v basketbale, pozerať výlučne na polohu nôh (kopačiek) - ak sa nachádzajú za virtuálnou čiarou (alebo na nej), ofsajd to nie je, nech je aj telo naklonené vpredu. Ale nie o tom som tak celkom chcel a radšej už prejdem k veci, nech sa článok nenatiahne ako moje traky.
Argumenty proti používaniu videa
VAR som kritizoval už od jeho zavedenia, a tu sú dôvody:
Zbytočne zdržuje hru. Futbal sa tradične hrá bez komerčných prestávok a čas sa nezastavuje. VAR však práve takéto neprirodzené prestávky vytvára a potom rozhodcovia nadstavujú desať, pätnásť, či dokonca osemnásť minút, o čom kedysi nebolo ani slýchať. Vtedy takéto zápasy, ako napríklad Bolívia proti Južnej Kórei v USA 1994 boli aberáciou, nie pravidlom.
Milimetrovými verdiktmi znižuje atraktivitu hry. Prináša zbytočné sklamania, ako keby si už človek nebol istý ani tou radosťou po góle. Načo je gól odvolaný VARom pre ofsajd, ak ten ofsajd je ledva milimetrový a nedá sa reálne a legitímne protestovať pri takom ani onakom verdikte? To mi pripomína také to vychcané právnické hľadanie kľučiek.
Rozhodca nekonzultuje VAR, ak si niečo nevšimne, iba ak si je neistý. Tak načo tam potom ten VAR je? Len na posudzovanie ofsajdov pri góloch? Napríklad v zápase s Ukrajinou za stavu 1-0 pre Slovensko 31. minúte v šestnástke Bražko jednoznačne fauloval (skopol) Kuca. Rozhodca si to nevšimol a ukázal na roh; VAR si mohol teda ísť hvízdať a s ním aj my. Zápas by sa pritom za stavu 2-0 zrejme vyvíjal úplne inak.
Ani VAR neodstráni pochybnosti či zlé rozhodnutia. Napríklad v zápase Nemecka so Švajčiarskom. V 17. minúte Nemcom neuznali gól za údajný útočný faul v šestnástke, predchádzajúci gólu. Na videu pritom nie je vidno, že by Musiala akýmkoľvek spôsobom prekážal Aebischerovi v odkope; jeho nohu nechtiac zasiahol až po odohraní lopty, keď už sa Aebischer vrhol za loptou a bol tak či tak v páde; Musiala nijako nezmenil jeho trajektóriu. Prečo potom rozhodca na základe konzultácie s videom obral Nemcov o regulérny gól?
Čo namiesto videorozhodovania?
Určite nechcem atavistický návrat do status quo ante VAR. Znovu by som zaviedol bránkových rozhodcov, minimálne pri dôležitých zápasoch (teda tam, kde sa inak používa VAR). Volá sa to AAR (additional assistant referee) a už sa to skúšalo pred vyše desaťročím. Netuším, prečo sa to vtedy nezaviedlo, lebo náklady boli, domnievam sa, omnoho nižšie ako pre zavedenie VAR. Tu sú dôvody:
Dva, resp. tri páry očí viac vidia, najmä pokiaľ ide o šestnástku. Veď to tak už dlhší čas funguje aj v hokeji k spokojnosti všetkých. Faul na Kucku by neostal nepovšimnutý.
Iný uhol pohľadu, ako má hlavný rozhodca. To by bolo obzvlášť vhodné pri týchto situáciach:
Fauly v šestnástke, vrátane útočných, najmä čo sa týka nenápadného ťahania za dres a podobne. Musialov nefaul by sa nepískal, ani keby to videl ďalší rozhodca od bránkovej čiary. A hlavne by sa nič nepreberalo na videu.
Samozrejme ruky. Oboje by v konečnom dôsledku prinieslo aj viac gólov.
Simulovanie, resp. filmovanie.
Predčasné vbiehanie hráčov do šestnástky pri zahrávaní pokutových kopov, resp. predčasný pohyb brankára. Tieto nešváry sa pritom vo futbale nekontrolovateľne rozmohli. Hlavný rozhodca sa sústredí na strelca, takže čiarový by sa mohol sústrediť na brankára a bránkový na zvyšných hráčov. To isté sa dá aplikovať na vybiehanie hráčov z múru pri zahrávaní priamych kopov.
Posudzovanie rohov. Ako môže presne posúdiť roh alebo aut čiarový rozhodca z opačnej strany ihriska? Keďže bránkový rozhodca by stál na opačnej strane bránky ako čiarový, posudzovanie hraničných situácií pri zahraní do autu alebo za bránkovú čiaru by bolo omnoho jednoduchšie a jednoznačnejšie. A pokiaľ by sa zhustili pruhy v šestnástke, mohol by bránkový rozhodca aj pomôcť pri posudzovaní postavenia mimo hry.
Absencia čipu v lopte, resp. goal-line technology by už nebola problémom. Bránkový rozhodca by jednoducho odsledoval, či lopta prekročila bránkovú čiaru pri góle, podobne ako pri rohu.
Dohliadanie na to, či brankár dodržiava pravidlo šiestich sekúnd. Niektorí brankári to naťahujú ako Đoković pri podávaní a rozhodcovia to vo všeobecnosti ignorujú. Bránkový rozhodca by to mohol vizuálne odpočítavať na prstoch tak, aby to každý videl. Tiež by to dodalo svižnosť hre.
Odstránilo by sa akékoľvek zdržovanie hry. Všetky tieto verdikty by sa udiali v reálnom čase a komunikovali by sa priamo do ucha hlavného rozhodcu, s ktorým by sa nezdieľala právomoc právoplatne rozhodnúť, na rozdiel od hokeja. Čiže on by bol ten, čo by na základe informácie, resp. rýchlej konzultácie ako s čiarovým, tak s bránkovým rozhodcom odpískal porušenie pravidiel - alebo nechal pokračovať v hre. Už žiadne nedôstojne agonizujúce minúty čakania na verdikt po góle-nególe.
Quo vadis, VAR?
Záverom asi toľko, že omnoho radšej by som bol, ak by sme s Belgickom (zaslúžene) prehrali - a ich góly, teda minimálne ten falošný ofsajd, boli uznané ako regulérne. Ak pri tom druhom góle bola ruka, ktorá skutočne ovplyvnila akciu, opäť, bránkový rozhodca by mal omnoho lepšie otvorený výhľad, aby to mohol presne posúdiť.
Na druhej strane by som bol takisto omnoho radšej videl, keby sme s Ukrajinou vyhrali - tiež zaslúžene, aspoň podľa štatistík. A opäť, bránkový rozhodca by omnoho lepšie mohol vidieť to skopnutie, resp. zaseknutie Kuckovej nohy za stavu 1-0, po ktorom hlavný rozhodca iba odpískal roh.
Na základe horeuvedeného jednoznačne tvrdím - VAR nikdy nemal a ani nemá byť súčasťou hry.
