Pojem narcizmus značí „sebelásku“. Každý človek potrebuje k životu zdravú dávku narcizmu. Schopnosť vnímať seba samého pozitívne, prijímať sa spolu so všetkými svojimi uznávanými vlastnosťami i neduhmi osobnosti, vedieť sa tešiť z vlastných úspechov a schopností je základom šťastného a naplneného života. Základ a stabilita osobnosti.
O narcistickej poruche hovoríme vtedy, keď je potreba lásky, obdivu a uznania až chorobne prehnávaná. Teda nejde ani tak o povestnú "namyslenosť" daného jedinca ako o jeho osobnú potrebu uznania od okolia. Indivíduum sa vtedy stáva zavislé na svojom okolí a hoci si to často nepriznáva – i na jeho názoroch (na seba i svet).
Podobnosť „železná kamna“
Účel kachiel je predovšetkým zohrievanie obytného priestoru. Železné kachle v nás skôr vyvolávajú pocit chladu, než tepla a pre ľudí so s týmto syndrómom býva naozaj ťažké, aby mali pocit tepla a teplo si udržali. Ich pokožka je nedostatočne prekrvená , sú citliví na chlad a obzvlášť prievan.
Železné kachle tu predstavujú studené tmavé väzenie duše, pre ktoré sa ale princ nerozhodol z vlastnej vôle. Samotná metafora predstvavuje pocity uzavreté do „železného panciera“. Cítime v ňom tieseň,bezútešnú opustenosť, chlad, osamelosť, ktorá sa zdá až neznesiteľná. Ľudia s narcistickou poruchou naozaj znovu a znovu prežívajú zraňujúci bodavý pocit vnútornej prázdnoty.
Ježibaba, ktorá princa zakliala sa tu stretáva s podobnosťou negatívnej stránky matky. Vo výchove je veľmi dôležitý vzťah medzi matkou a dieťaťom a zlatú strednú cestu medzi prílišnou starostlivosťou, ktorá býva obmedzujúca a stiesňujúca, a druhým extrémom – zanedbávaním, ktoré vedie k tomu, že dieťa nie je schopné sa správne rozvíjať.
Sebaláska
Dieťa sa učí mať samého seba rád, keď mu matka dokáže sprestredkovať pocit, že je milované už len tým, že je. Takáto láska a radosť vytvára atmosféru, v ktorom dieťa má pocit, že je na svete vítané a chcené, čo má ďalší význam pri vytváraní vlastnej istoty a sebaistoty. Ľudia, ktorí takúto lásku zakúsili, sú potom schopní taktiež lásku nenútene dávať najavo ako prirodzenú a samozrejmú súčasť svojej osoby.
Deti, ktorých potreby lásky a istoty nie sú dostatočne uspokojované, sa sťahujú do svojho vnútorného fantazijného sveta, čo je normálny proces, pretože tak majú možnosť chrániť sa pred šedivým svetom, ktorý v nich vzbudzuje strach alebo býba až príliš tvrdý. Izolujú sa a prenášajú svoje zraniteľné „jadro“ do bezpečia – železný pancier. V rannom veku býva osobnosť dieťaťa veľmi krehká, hlboké príkorie alebo trvalá záťaž rozvoj osobnosti ťažko poškodzujú.
Následne sa jedinec sťahuje do nadriadenej izolacie, kde sa stáva samo svojím vlastným ideálom. Tvrdí, že je lepší ako osoba, od ktorej by mal lásku očakávať a snaží sa byť vrcholne nezávislé.
Ľudia so zdravým narcizmom vedia, že nemusia byť úplne dokonalí a nie je dôležité mať neustále prevahu. Vedia, že môžu zlyhať a berú to ako súčasť života. U ľudí s narcistickou poruchou je predstava samého seba značne nafúknutá, sú tým kým veria, že musia byť. Stotožňujú sa vo fantázii so svojím vlastným ideálom, aby získali nezávislosť od mienky a hodnotenia druhých. Negatívne súčasti, ktoré su nezlúčiteľné s ideálom, sú vytesnené a často tiež prenášané na druhých.
Princ v železných kachliach je obrazom toho, že niečo, čo bolo veľmi zranené, sa uzavrelo pred okolím (a teda nemohlo byť správne rozvíjané). Tvrdý pancier pocitové energie blokuje a obzvlášť je obmedzená schopnosť otvoriť sa láske a jej prejav.
Podobnosť , súvislosť s hraničnou poruchou
Kvôli ochrane vzniká mechanizmus „rozštiepenia na čiernu a bielu“. Všetko, čo by mohlo vlastné ja ohroziť je silno odrážané, znehodnocované – čierne, zlé, nechcené, chybné, naopak všetko čo grandiózne ja podnecuje, je vítané ba priam idealizované. Človek v železných kachliach nedokáže samého seba vnímať v celistvosti, a taktiež neintegruje charaktery ostatných osôb. Čierne alebo biele. Všetko alebo nič.
Dokážu mať niekoho radi, ale vplyvom negatívnej skúsenosti , hoci aj len jednorazového sklamania, sú schopní sa danej osobe úplne odcudziť a uzavrieť. Do vzťahov chcú obetovať všetko, to isté očakávajú i z druhej strany, majú problém dávať úplne nezištne.
Ich pravá osobnosť je krehká – ukrytá v tvrdom pancieri obozretnosti a nedôverčivosti. Veci robia sami a dôverujú iba sebe, pretože vlastné zlyhanie je pre nich oveľa znesiteľnejšie ako pocit odmietnutia alebo sklamania zo strany druhej osoby.
