Peter Holúbek (krycie meno Mravec) bol skúsený analytik v Slovenskej informačnej službe, keď inicioval akciu Gorila. Sám prepísal odpočuté rozhovory vedúcich postáv z politiky aj zo svet biznisu a nakoniec sám doplatil na to najviac, že chcel, aby kauzu riešila polícia. Počas nedávneho augustového poobedia v Bratislave - deväť rokov po tom, ako akcia Gorila oficiálne skončila - poskytol rozhovor o zmysle Slovenských tajných služieb a o význame Gorily pre slovenskú spoločnosť.
Prečo si rozhodol vstúpiť do SIS v roku 1997?
Študoval som v Žiline a hneď po škole som išiel na základnú vojenskú službu. Neskôr som sa chcel zamestnať, tak som napísal 20 žiadostí, ale iba na tri sa mi ozvali. Medzi tými, čo sa mi ozvali, boli aj ľudia zo SIS. Nakoniec som mal iba dve možnosti, buď do Tatra banky alebo do SIS. Zhodou okolností robil nábor do banky bývalý ŠtBák, z ktorého som mal zlý pocit. Nehovorím, že som mal dobrý pocit z tých SISkárov, ale nie až taký zlý (smiech).
Najprv si išiel do analytickej sekcie. Aký si z toho mal dojem?
Nijaký, nemal som žiadne konkrétne očakávania. Nadobudol som pocit, že sa niečo naučím a keď som ten pocit stratil, zmenil som pôsobisko. Nakoniec som zmenil miesto štyri krát, kým som skončil tam, kde som nakoniec pôsobil (šéf analytického oddelenia v jednom odbore v rámci kontrarozviedky).
V poslednej dobe sme svedkovia viacerých príkladov špiónov či vojakov, ktorí zrejme prezradili utajované skutočnosti, lebo zistili, že ich zamestnávatelia (NSA alebo CIA či Pentagon) robili veci ktoré boli proti ich svedomiu. Mal si aj ty taký moment v SIS?
Takto som nerozmýšľal. V pozíciách, v ktorých som pôsobil ako analytik, som nebol priamo v styku s operatívou, takže som nemal nejaké výčitky, alebo pocit, že nerobím správnu vec. Neriešil som to vôbec.
Zmenila sa SIS za posledných 20 rokov, od vedenie Lexa cez Mitro, Pittner, Magala, Mitrík a teraz Ján Valko?
My sme si vždy robili po každej výmene žarty, že horšie to byť už nemôže, ale každá ďalšia zmena nám to vyvrátila.
V čom sa to zhoršilo?
V podstate to bolo stále rovnaké, ale časom ti dôjde, aká je reálna funkcia tej firmy (SIS). Zistíš, že slúži najmä politikom, ale politici ju nemajú radi. Chcú ju zrušiť, ale nemôžu, lebo každá krajina musí mať svoju tajnú službu. Stane sa z nej zbytočný prívesok, niečo ako slepé črevo, a tak sa k nej aj politici správajú.
Viacerí skúsení profesionáli hovoria, že SIS je príliš byrokratická, že málo sa míňa na operatívu a priveľa na teplé miesta pre vyhorených policajtov a iných kamarátov režimu.
S formou môžeš robiť, čo len chceš, ale keď chýba ten základný zámer, ktorý má spĺňať, je to zbytočné. SIS má chrániť nejaký štátny záujem, ale keď štátny záujem neexistuje, formy môžeš vymyslieť hocijaké a je to jedno.
Tomu nerozumiem. Štátny záujem predsa existuje, nie? Nielen ako pojem, ale reálne.
Ja ti poviem, že štátny záujem neexistuje. Existujú len záujmy mocenské a privátne. A mocenské neznamená štátne, ide o záujmy konkrétnych ľudí v politike.
Asi si nemal taký názor, keď si tam začal.
Také pocity nedostaneš hneď naraz. Trvá veľa rokov prepracovať sa k tomu a hlavne musíš chcieť. Väčšina ľudí tam funguje tak, že to berú ako dobré zamestnanie a nezamýšľajú sa nad tým absolútne. No trvá to roky, kým sa stane nejaká konkrétna vec, ktorá tí ten pocit úplne potvrdí. Potom nie je o čom, lebo nejde len o pocit, ale o fakty. Treba sa len rozhodnúť, či sa tomu poddáš alebo nie.
Myslíš tým svoju skúsenosť so spisom Gorila?
Myslím všeobecne.
Keď sa pozrieš na riaditeľov SIS počas svojej histórie, nedá sa nevšimnúť, že ide o čoraz menej skúsených ľudí, ktorí nemajú vzťah k tej robote. Čím to je?
Práve na tom vidíš, že nejde o to, čo by mala tá služba robiť, ale len o jej nejakú kontrolu, aby sa nerobilo nič, čo by politikom mohlo uškodiť.
Po roku 2004 sa rozhodlo skončiť s bývalými ŠtBákmi v SIS, ale akoby nevedeli nahradiť skúsenosť týchto ľudí. Výsledkom je, že teraz sú viacerí funkcionári bez potrebnej praxe, prehľadu a elánu.
To je súčasť stratégie. Keď ju nemôžu zrušiť, musia ju udržiavať nefunkčnú. Jediná funkcia je zbierať informácie o tom, čo sa vie.
Tak potom, aký ma zmysel naša tajná služba?
Žiadny. Primárnu funkciu, ktorú by mala tajná služba plniť - chrániť nejaký štátny záujem - u nás nerobí, lebo taký záujem nie je, preto nie je čo chrániť. U nás má tajná služba iba sekundárnu úlohu, už som to naznačil - SIS funguje ako informačný zdroj, aby politici zistili, čo sa vie o ich biznise v určitých kruhoch.
Dá sa s tým niečo robiť?
Určite áno, ale nie z našej pozície (smiech).
Vznik spisu Gorila
Ak sa môžem vrátiť k akcii Gorila, bolo to svojím spôsobom niečo výnimočné? Lebo to veľmi nepasuje do tvojej teórie o SIS, že slúži len ako informačný zdroj pre politikov.
Bolo to úplná chyba v systéme. Za normálnych okolností by niečo také nebolo nikdy schválené (odpočúvanie bytu v Bratislave, v ktorom sa údajne stretli medzi inými akcionár firmy Penta Jaroslav Haščák, vtedajší minister hospodárstva Jiří Malchárek, vtedajší úradník FNM Anna Bubeníková a predseda Smeru Róbert Fico - pozn. red.) Bola to kombinácia nejakej osobnej snahy - a nielen mojej - náhody a šťastia.
Prečo si do toho tak aktívne pustil?
To bolo presne to, že keď som mal pocit, že ak niečo „nenabŕdnem", tak som si vymýšľal sám robotu. Bolo to moja vlastná iniciatíva, nikdy som nedostal nejaké zadanie. Bolo to niečo, čo nikdy nebolo použité predtým - priestorový odposluch. Jeho schválenie bolo precedensom, ktorý sa nikdy nezopakoval. To je práve to, čo by tajná služba robiť mala, ale zároveň, čo u nás robiť nemôže. Bola to úplná výnimka.
Aký si mal osobný pocit, keď si po prvý raz počul, čo sa hovorí v tom byte?
Takú robotu vykonáva väčšina tajných služieb, ale keď máš možnosť na priamo si to potvrdiť, prechádzaš z roviny dojmov do roviny faktov. Nemal som nejaké extra pocity. Boli sme len prekvapení, že nám to nezrušili.
Je to bežné, že politici a oligarchovia sa na Slovensku spolu bežne bavia tak, ako v tom byte?
No jasné. Postupom času je technológia moci len trošku prepracovanejšia, nie podstatne iná. V tomto prípade išlo akurát o konkrétnu chybu Dzurindu, že to dovolil.
Čo dovolil?
Myslíš, že by odpočúvali člena vlády bez súhlasu? Predstav si, že dnes by chceli odpočúvať (Jozefa) Brhela alebo (Miroslava) Výboha (údajní mecenáši Smeru - pozn. red.). Nie je to možné, aby sa to zrealizovalo. To je to, čo mám na mysli, keď poviem, že chýba štátny záujem. Jediným záujmom sú peniaze a moc, a tajnú službu to nemá čo zaujímať.
Bol si prekvapený, že vedenie SIS za Jozefa Magalu (2006-2010) nereagovalo na tvoje naliehanie, aby riešili ten spis a aby sa netvárili, že neexistuje?
Nebol som prekvapený. Čo by to pomohlo byť prekvapený? Mal som vnútorný pocit, že veci prekročili nejakú mieru, a že ak to nebudem riešiť, sám seba by som zradil, alebo by som sa začal meniť sám pred sebou. Tak som to riešil a čo robí tá druhá strana, to už nezáležalo na mne. Potešený som určite nebol, ale ani prekvapený.
Nie je to čudné, že práve počas Ficovej vlády sa nechceli pustiť do kauzy, ktorá mohla ublížiť pravicové politické strany?
Nemá to nič spoločné s politikou, ani s Ficom,či Dzurindom alebo Radičovou. Tam sú iné záujmy. Tá finančná skupina (Penta) v podstate mala len smolu, lebo všetci tak fungujú. Tí ostatní ich (Penťákov) najprv z nejakú dôvodu potopili, ale nakoniec podržali.
Nakoniec ťa v roku 2009 Magala vyhodil.
Bol som chyba v systéme (smiech).
Bál si sa?
Bolo to trošku emotívne, ale strach som nemal. Bol som v tom, že som nič zlé neurobil, a preto je to problém ich ľudí, nie môj.
Zrejme to pokašlali, lebo Najvyšší súd nakoniec Magalove rozhodnutie neskôr zrušil.
Skoro pri každom prepúšťaní niečo spackajú. Formálne dôvody boli, že som mal nejaké nosiče, nejaké písomnosti v trezore. Princíp je taký, že v tej tajnej službe je toľko nariadení, že keby sa v tom človek mal vyznať, nerobí nič iné, len ich študuje.
Potom si čo robil?
Zamestnal som sa v súkromnej firme, reklamnej agentúre. Robil som tam podobnú robotu, získaval som informácie pre jej riaditeľov.
Ako skončil spor so SISkou?
Vyhral som na Najvyššom súde po odvolaní sa proti prepusteniu. SISka to rozhodnutie rok a pol ignorovala, potom mi zavolali, dali mi nejaké peniaze, ale keďže moje znovu prijatie by znamenalo, že mám „domácu väzbu" - mám sedieť doma každý deň do štvrtej - podal som výpoveď. Teraz mám pred sebou zvyšok prázdniny. Čo sa týka práce, zistil som, že ma najviac baví starať sa o stromy, možno by som to skúsil pár mesiacov, niečo manuálne.
Gorila a korupcia
Aký si mal pocíť, keď si videl svoj spis Gorila na internete?
Taký komický, ani dobrý ani zlý. Jednoducho, že zase niekto rozohrá nejakú hru. Že všetci o tom vedia, ale niekto chce z toho ešte niečo vyťažiť.
Ty si to vnímal komicky, veľa ľudí bolo však pobúrení. Bola ich reakcia pre teba súčasť tej komédie?
V podstate áno. Lebo to tak nie je, že hentí sú tí zlí korupčníci a my sme ten dobrý národ, ktorý oklamali. Je to všetko previazané. Jednoducho takí sme. Nie sme na tom inak ako okolité krajiny, ale možno sme boli trošku naivnejší, že sme si mysleli, že to tak nie je.
Prečo demonštrácie proti Gorile skončili tak rýchlo a nepritiahli viac ľudí?
Lebo ľudom to vnútorne až tak nevadilo. Mám pocit, že v povedomí všetci vedia, že to tak funguje.
Vidíš to ako iróniu, že po zverejnení spisu najviac profitoval Smer, ktorého predseda bol ako jediný stranícky líder údajne v inkriminovanom byte?
Je to v podstate jedno, či to bolo Smer alebo SDKÚ alebo niekto iný. V politike nevidím žiaden rozdiel.
Myslíš si, že politici sa po tejto skúsenosti presvedčili, že sa nemajú od ľudí čoho báť?
Ľudia sú už tak nastavení a oblbnutí, a aj sami chcú, aby veci takto fungovali. Väčšina ľudí, keby mala tú možnosť, urobia to isté.
V akom stave je slovenská spoločnosť 25 rokov po komunizme?
A to sa pýtaš mňa? (smiech) No, šibe nám z peňazí. Ľudia uverili tomu, že peniaze sú viac ako všetko ostatné a takto to vyzerá aj so spoločnosťou.
Akú veľkú moc majú u nás oligarchovia?
Takú ako im je dovolené. Čiže veľkú. Oni majú peniaze, čo im dáva absolútnu moc, lebo peniaze predstavujú pre ľudí najvyšší stupeň ich snaženia sa.
Dá sa táto situácia zmeniť?
Nejde o nejakú zmenu alebo revolúciu. Ide o to, aký máš individuálny postoj. Čí im uznáš ten princíp, že peniaze sú všetko. Ľudia sú oblbnutí peniazmi a ak sa to má zmeniť, musí to byť na základe individuálneho rozhodnutia každého človeka. Až potom sa môže dosiahnuť určitá kolektívna úroveň, ale najdôležitejší je človek sám. Nepriateľ nie je oligarcha, nie je v Rusku ani v Amerike. Je to v nás.
