Cez víkend som vypla správy. Venovala som sa rodine v zasneženom Bruseli. Guľovali sme sa v lesoparku Bois de la Cambre a pritom obdivovali zelené papagáje. Áno, dobre čítate, nezbláznila som sa. Pred rokmi unikli zo ZOO, adaptovali sa na klímu, nekontrolovateľne sa rozmnožili. Okupujú bruselské parky a vytláčajú vrabce, sýkorky a ďalšie miestne vtáky. Je ich veľa, sú drzé a hlasno škriekajú.
Pripomínajú mi rusofilov na Slovensku.
Vyšľachtili ich v inej krajine, vymyli im mozgy. Mali zostať v klietkach trollích fariem, ale nekontrolovateľne sa rozmnožili. Okupujú sociálne siete, silou a škriekaním zastrašujú racionálne zmýšľajúcich Slovákov. Vytláčajú ich z domova. Papagájujú ruskú propagandu. Sú natoľko agresívne a je ich tak veľa, že majú vlastné zastúpenie priamo v slovenskej vláde.
Danko. Fico. Šimkovičová.
Z Danka by sme sa mali prestať smiať. Nie je to stand up komik, je to regulérny ústavný činiteľ s ambíciou stať sa prezidentom. Šimkovičovej nenávistné útoky a obnovenie spolupráce s Ruskom a Bieloruskom by sme nemali bagatelizovať. Je to nebezpečná žena, ktorá sa iba rozbieha. Ficove vyjadrenia o Ukrajine, ktorej vstup do NATO chce blokovať a očakáva, že sa vzdá Krymu a ďalších častí v prospech Ruska, sú medzinárodným škandálom. Viac sme sa k Rusku priblížili len ako súčasť Sovietskeho zväzu.
Správy o krokoch vlády a vyjadrenia vládnych politikov ma napĺňajú hrôzou. Hrôzou nad osudom môjho domova. A hrôzou z toho, že by sme sa domov mali vrátiť.
Z domova nás vyháňajú ľudia, ktorí hája záujmy cudzej krajiny. Votrelci. Papagáje.
