Vážený pán Korčok, milý Ivan,
sme na ceste do Bruselu. Preštrikovali sme sa uzavretou maratónskou Bratislavou a odchádzame. Včera rozhodla väčšina. Rešpektujem. O tom je demokracia. Ale ja strašne nemám rada, keď za mňa ktokoľvek rozhoduje. A už vôbec nie tlupa ľudí, vždy pripravených kolektívne nenávidieť liberálov, homosexuálov, sebavedomé ženy, EÚ a NATO.
Viem, Ivan, chcel si byť aj ich prezident.
Pani prezidentka sa dlhodobo bila za tých najslabších, o ktorých iní politici nezavadili celé desaťročia - za chudobných, chorých, nevzdelaných, neúspešných. Napokon ju práve oni zhejtoval tak bolestivo, že stratila chuť a silu pokračovať.
Povedz, Ivan, za koho sa to vlastne všetci bijeme? Za akú krajinu? Patrí Slovensko naozaj na západ? Túto otázku celkom vážne otvorilo tých 1,4 milióna voličov PP. Tie občasné pravicové vlády a naša úžasná pani prezidentka sa javia ako chyba v programe. Je smerovanie na západ snom Slovenska alebo iba snom bratislavských kaviarní a košických tabačkovských bublín? Celý život sa nedá prežiť v kaviarni ani v tabačke a tam vonku sa to hemží nenávisťou a závisťou a Ficom, Kaliňákom, Blahom, Dankom, Šimkovičovou a jej cháskou z Kittsee. A Pellegrinim.
Mal si byť občiansky kandidát, Ivan. Ale myslím, že si bol v prílišnom objatí lídrov opozičných strán, ktorí na tvojich mítingoch hovorili o potrebe nezávislosti prezidenta. Pellegrinimu vlastne pomohlo, že sa k nemu macošsky zachovali Fico s Dankom. Aj keď je to len Ficova podržtaška, zmobilizoval aj tradičných nevoličov, ktorí sa zľakli tvojho víťazstva v 1. kole a toho, že by mohol nastať koniec Ficovej vlády. V tomto si opoziční lídri mohli tiež dať servítku pred ústa.
Politiku už máš vytetovanú na čele, Ivan. Bolesť z kampane a hnev z prehry utíšiš iba tým, že vstúpiš do straníckeho ringu. Iba vtedy to dá celé zmysel. Tebe aj všetkým, ktorí ti veríme.
LĎN
