Vážená pani Beňová,
včera ste ma označili za potkana a za súčasť politického panoptika, ktoré okydáva vlastnú krajinu.
Vašu koalíciu volilo 1,3 milióna voličov. Zvyšok Slovákov a Sloveniek sa deň po voľbách stali Vašimi rukojemníkmi. To, čo stvárate so Slovenskom, vyháňa slušných ľudí do ulíc, mnohých až za hranice. Bojovať za týchto ľudí je moja česť, moja práca a moja zodpovednosť. A bojovať proti zlu je moja povinnosť. Fico a Vy ste zlo.
Vnímam Vás od roku 1997. Mečiar s Flašíkom a Glváčom Vám darovali rádio Koliba a ja som to pokrývala ako novinárka. Tú reportáž nechcel nikto z redakcie robiť. Poslali mňa. Mala som 19 a to príliš úzke sako a kabelku som si požičala.
Boli ste krásna a sebaistá a práve ste dostali rádio ako niekto dostane bonboniéru alebo parfém. Aj tak som si vtedy sama pre seba povedala, že nechcem byť ako Vy.
Stáli ste medzi tými primitívnymi Mečiarovými chlapmi a oni si z Vás po kúskoch odždibávali. Lebo mohli. Lebo Vám dali rádio.
Toto bolo politické panoptikum. Toto boli potkany priživujúce sa na moci, na potláčaní ľudských práv a na mečiarovej privatizácii. A Vy ste boli medzi nimi. Toto panoptikum položilo základy Vašich ľudí, ktorí si na vnútornú špinu lepia drahé oblečenie, autá a hodinky, aby sa mohli ľuďom ukázať na Instagrame. A dnes opäť unášate právny štát a nazývate nás potkanmi, keď o tom chceme hovoriť.
Slovensko je aj moja krajina. A nikto mi nezakáže brániť ju pred ľuďmi ako ste Vy.
Pani Beňová, kúpili ste si novú tvár. Je krásna, ale ja pod ňou vidím Mečiara, Flašíka, Glváča, Kočnera, Fica aj Kaliňáka. Nikdy nechcem byť ako Vy. To sa radšej zasa navlečiem do požičaného saka.
LĎN
