
Históriu prvého apríla treba hľadať v období prechodu z juliánskeho kalendára na gregoriánsky. Na "svedomí" to má pápež Gregor XIII, ktorý v roku 1582 urobil zmenu v prestupných rokoch. Juliánsky kalendár rátal s tým, že zem obehne slnko za 365,25 dní, čo nie je presné. Skutočnosť je 365,2422 dní. Aby sa rozdiel minimalizoval a my nemali za "pár" tisícročí v októbri leto, bol vymyslený už súčastný kalendár. Nie všetky krajiny ho však hneď prijali. ( Uhorsko - 1587, Anglicko - 1752, USA - 1752, Čína - 1912, Rusko - 1918....)
Ale späť k sviatku "bláznov". Vďaka týmto veľkým zmenám sa oslava nového roku, ktorá sa pôvodne konala v období od 25. marca do 1. apríla, presunula na 1.január, čo nie všetci postrehli. Informovanosť bola slabá a tak časť obyvateľstva oslavovala v januári a tí menej "vzdelaní" v apríli. A tu je kameň úrazu! Ľudia, ktorí sa riadili podľa nového kalendára si začali robiť žarty z tých, čo stále slávili nový rok 1. apríla. Zvyk zabávať sa na úkor iných rýchlo zľudovel (veď sa hovorí, že najlepšia radosť je škodoradosť) a možno preto je tento sviatok stále tak živý a populárny.