Veru, po dňoch presedených doma, po dňoch, kedy sme nadávali na hlúpy dážď a na hlúpe počasie, kedy moja starká preklínala vodu, pretože jej všetko v záhradke pohnije, sme sa znova dočkali trochy letnej nehy od slniečka.
Aká vymodlená, vyprosíkaná chvíľka, ktorá snáď spasí aj avizované "upadajúce" ekonomiky.
Po dňoch, kedy som sa každú chvíľu s úžasom čudovala, že naša riečka sa ešte nevyliala z koryta a kedy som ľutovala deti a ich rodičov, pretože nechodili von, som sa dnes na moment zapozerala von z okna.
Bývam na menšom sídlisku a výhľad z môjho okna mi ukazuje srdce sídliska - detské ihrisko, ak ho tak ešte možno nazvať. Pomedzi paneláky vedie jedna jediná cesta, kde sa inokedy preháňajú deti na korčuliach či bicykloch, alebo sa na nej hrajú s loptou.
Avšak dnes, nastal obrat! Pozrela som sa na tú cestu, konečne na nej boli aspoň nejaké deti a už len malé kaluže a zrazu vidím, možno 5 ročného chlapčeka, ako za sebou ťahá na motúziku uviazané zelené boby :)
Tak mi napadlo, že to bude asi nejaký nový letný šport, na boboch po asfaltke ... :)
