...aj keď je zle, vždy môže byť ešte aj horšie! na to myslím, odkedy si uvedomujem, že žijem. ...som realistický optimista alebo optimistický realista... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
S Petrom sme kráčali úzkou uličkou na autobusovú stanicu. Vybrali sme si túto uličku, aj keď na výber boli dve možnosti. "- Zamrznú mi uši" "- Neboj sa, ja ti ich ohrejem" Ruka v ruke, rýchlejším krokom, zrazu sa pred nami objavila postava človeka blížiaceho sa smerom k nám.
Nie som dramaturg, scenárista, herec ani režisér. Divadlo poznám viac-menej len ako laik, ktorý ho navštevuje. Dnes som však objavila jeden vynikajúci spôsob, ako zaobchádzať s vlastným ja a na prekvapenie, má to veľmi blízko k divadlu.
Skutočne je naša doba natoľko hektická, a ľudia sa až tak zmenili, že už nedokážeme nadviazať normálne vzťahy? Myslím naživo, ako dvaja živí ľudia, ktorí sa nepotrebujú schovať za nick či prezývku... Zdá sa to len mne, alebo už aj nás zaplavil ďalší americký trend - online serióznej zoznamky, ktorá vám nájde partnera podľa vašich predstáv?
... sadla som si pred skriňu... za ten rok, čo poriadne nie som doma sa v nej nakopilo toľko všakovakých vecí, niektoré už ani nespoznávam. Ale dnes som si povedala, idem vyhodiť všetko staré a nepotrebné! Zbavím sa tak niečoho, čo ma v živote ťaží? Alebo len pošlem preč staré a nepotrebné veci, ktoré vždy len zbytočne odložím.... alebo s nimi vyhodím aj ľudí z môjho života? všetci takto upratujeme ?
Nie som veľmi športovo založený človek, aj keď pohybu sa nevyhýbam. Som skôr osoba kráčajúca umeleckými chodníčkami a keď už športujem, tak týmto názvom pomenujem aj kúpalisko v lete, menšiu túru, prípadne kolieskové korčule, či zimné sánkovanie :P :) Ale veľmi dobre chápem, čo to znamená dať do niečoho všetko, čo vo mne je. Žiť pre niečo zapálene, ísť do veci s odhodlaním a na maximum....Veľmi dobre poznám pocit, keď sa človek snaží, a nedovolí nikomu inému obrať ho o svoj sen, o svoju túžbu, cesta za ktorou je často tŕnistá a nevyhrnutá...
Aké je to, nevidieť svet okolo seba? Koľko ráz ste sa to opýtali sami seba? zaviazali ste si niekedy oči, a pokúsili ste sa chodiť tak po bratislavských uliciach?
Veronika a Agáta, dcéry Vinca Šikulu. Jedna z nich pre Slovensko neznáma, druhá - možno trochu známejšia. Tou „možno známejšou“ je Veronika, ktorá po svojom otcovi zdedila nie malý talent na písanie. Veronika Šikulová napísala 6 kníh, z toho jednu pre deti.
Mám jedenásťročnú sesternicu, chodí do piateho ročníka obyčajnej štátnej základnej školy. Bývame v malom meste, takže učitelia poznajú žiakov, rodičov aj staých rodičov. A naopak, rodičia poznajú učiteľov. Myslím si, že ide o bežný scenár, ktorý je nám mnohým známy. Lenže včera, mi moja sesternička povedala vec, ktorá ma veľmi zarmútila...
Bola to obyčajná nedeľa, ako každá iná, keď docestujem do pekného mesta, v ktorom študujem a idem na privát. Som z iného kúta republiky, z malého mesta, kde každý pozná každého...Tu nepoznám nikoho, okrem ľudí v škole... Sedela som v autobuse MHD v Nitre, viezla som sa zo stanice, na konečnú....
V poslednej dobe, už "asi aj rok" to bude, čo som si chcela nevšímať všetky tie obchody a iné reťazce , v ktorých na mňa pri pokladni predavačka vybafla, či som členom ich klubu a mám ich klubovú kartu... Všetci majú kluby, byť členom klubu je úplne výhodné, kto ním nie je, je out, zbieranie bodov a výhody s tým spojené .... to je nová davová psychóza...
Ani mne neušla v televíznych novinách tá skvelá, ba priam fantastická správa o extra bonuse pre začínajúcich učiteľov... Ani Vám? a tiež Vás to tak nadchlo, že teraz ideme byť hádam všetci učiteľmi !!!
Mala som prednášku s jedným skvelým profesorom, ktorý nám hovoril o básnických trópoch a už ani presne neviem ako, dostal sa zrazu k reklamám a povedal nám "...ak raz budete vymýšľať reklamy pre všetky tie firmy, tak Vás veľmi pekne prosím, nevymyslite takú hovadinu, aké v telke idú teraz, že dve ženy si na tanečné vystúpenie prinesú prášok na pranie..."
Predstavujte si . . . . . že konečne prišlo leto, že ste si konečne v práci vynútili dovolenku, že ste nahrabali nejaké peniaze, a že sa so svojím mužom/ženou konečne vyberiete na dovolenku, čo i len 20 km od domu. Krásna predstava nie ? Tak si predstavujte ďalej . . . .
Zrejme nie som jediný človek, ktorý v poslednom čase zaznamenal vznik viacerých, ba priam mnohých webových stránok, ktoré vo svojom názve a predmete činnosti nesú slovko zľava...
Tak sme sa všetci aspoň trochu, alebo skôr preveľmi potešili, keď sa po dlhšej dobe znova na oblohe ukázalo slnko a naše "meteostanice" ukazovali konečne aspoň 26°C...
Všetci to poznáme, všetci sme tam aspoň raz v živote boli, mnohí z nás tam chodia pravidelne, málokto s kľudom a dobrým pocitom. Mnohých straší už len pomyslenie, niektorí, majitelia lepších "žalúdkov" to zvládajú bez problémov. A možno nejeden z nás si po návšteve tejto "inštitúcie" dopraje doma "štamperlík" na nápravu.
