Zriadenie
Hokej tu nemá v podstate, žiadneho protivníka, ktorý by mu v dokázal v sledovanosti konkurovať. To je vo Fínsku známe tak, ako sú vo svete známe ich sauny, ktoré sú taktiež súčasťou ich kultúry. Domáci hokejový zväz patrí medzi najdôveryhodnejšie organizácie. Samozrejme vždy je čo zlepšovať, ale väčšinový názor verejnosti je, že hokejové vedenie kráča správnym smerom. Naviac zväz má skutočne silné slovo - rešpektované aj v politike. Dotovanie hokeja je závislé na sponzoroch. Podporuje ho samozrejme aj vláda a to v značnej miere. Napokon zväz je schopný pokryť desatinu výdavkov čisto len z vládnych dotácií. Hokejom žije prakticky každé mesto, zápasy sú spoločenskými udalosťami. Domáca reprezentácia je právom radená medzi najlepšie mužstvá na svete. Fínsky hokej je nesutále na vzostupe a oproti väčšine iných krajín napreduje rýchlejšie. Fínska najvyššia súťaž /SM Liga/ taktiež kvalitatívne nezaostáva. Nájdu sa aj takí, ktorý o nej tvrdia, že je najkvalitnejšou v Európe, čo sa týka nasadenia a vyrovnanosti v jednotlivých zápasoch. Levia cesta
Primárnou záležitosťou je samozrejme výchova hráčov. To platí pre každú krajinu, ktorá chce uspieť na medzinárodnom poli. Tento proces sa nedá preskočiť či vynechať - jednoducho je to základ. Fínsko sa o svoju hokejovú budúcnosť obávať skutočne nemusí. Vzhľadom na popularitu hokeja je len logické, že pri náboroch je z čoho vyberať. Na tie sa vždy prihlási vysoký počet záujemcov. Dôraz sa kladie najmä na skĺbenie dvoch vecí. Vychovať z detí dostatok talentov a nevyvíjať na ne príliš veľký tlak, nakoľko sú mladí. Tomuto procesu miestny hovoria ,,Levia cesta,, Zväz určil vo vekovej kategórii do 12 rokov pravidlo, že každý hráč musí odohrať na ľade rovnaký počet minút. Dohliadajú na to rozhodcovia, ktorý písknutím do píšťaľky určujú striedania v tímoch. To je mimoriadne dômyselný sytém, ktorý postupne preberajú aj iné krajiny. Pretože, keď rodičia kúpia dieťaťu drahú výstroj, majú istotu, že ju bude aj využívať a nepresedí zápasy na lavičke. Od veku 13 rokov toto pravidlo neplatí, a čas na ľade určujú už len tréneri mužstiev.
Cesta v ústrety a mentalita
Začiatkom rokov 80-tych tu bolo registrovaných 25 000 hráčov. V súčasnosti je to nad 70 000 hráčov. To je obrovský posun vpred a dá sa očakávať, že Fínsko bude svoje kroky v tomto maratóne neustále naťahovať. Vyrastajú nové štadióny /v krajine ich je 250 z toho 223 krytých!/. A nie hocijaké! Ich vybavenie je porovnateľné s vybavením arén v NHL. Veľkokapacitné parkoviská, reštaurácie, sprístupnené priestory s trofejami a fotkami fínskych hokejových hviezd sú už tradičnou súčasťou týchto moderných stánkov. Všade je poriadok a neustále sa upratuje. Svojím spôsobom majú ľudia v náture neničiť cudzí majetok a neodhadzovať odpadky tam, kde to nie je určené. Fíni už pochopili /narozdiel od iných národností/, že tým škodia len sami sebe. V hale vládne vždy výborná atmosféra. Od VIP lóží a miest s internetom cez fajčiarske priestory až po vnadné roztliezkavačky je myslené na všetko. Ak dostanete hlad môžete si odskočiť do stánku s občerstvením. Samozrejme aj tu je cítiť dômyselnosť organizátorov. Všase sú televízne obrazovky, kde beží prenos práve hraného zápasu, takže vám neunikne nič. V meste Espoo je hala, kde postavili reštauráciu s výhľadom na ľadovú plochu, takže tu sa môžete hokej sledovať aj pri večeraní. Podstatou je aby sa fanúšik cítil dobre a aby bol navnadený prísť na návštevu znovu. V chodbách hál sa v čase, keď nie je na programe žiadny zápas, konajú dražby a najrôznejšie trhy. Takže štadióny ,,žijú,, aj v čase keď ľadová plocha oddychuje. Kvalitné amfiteátre sú aj v mestách ako Lahti či Hammenlina...
Hartwall arena subjektívne
Osobne som pri návšteve Fínska nemohol vynechať návštevu Helsiniek, konkrétne arénu, ktorú som dovtedy videl len na fotkách a počul o nej samú chválu. A tou je Hartwall Arena. Po príchode k nej som sa však pýtal sám seba: ,,Toto má byť tá ospevovaná aréna?,, Áno, z vonku je veľmi pekná. Ale prišla mi malá /hoci 133m na dĺžku a 103m na šírku nie je málo/ a moje nadšenie akosi upadlo. Ide však o dômyselný očný klam. Nech mi Boh odpustí, lebo až po vstupe dovnútra som zistil ako pekelne som sa mýlil. Tento ,,skrytý kolos,, má 6 poschodí! Napadlo mi, že architekti museli byť skutočnými umelcami. Je to jednoznačne najmodernejšia a z môjho pohľadu interiérovo najkrajšia hokejová aréna v Európe. Okrem 16-tich,,fast-foodov,, sú tu reštaurácie s kvalitným nábytkom v ktorých môže naraz sedieť 3000 ľudí. Súčasťou sú caffé bary či puby a taktiež aj discoclub.
Hľadisko pojme 17 000 divákov a na ľad vídíte rovnako kvalitne z každého miesta. Najvyššie miesta sú vo výške vyše 20m nad ľadom. Ozvučenie v aréne je na najvyššej úrovni. Hudba hrá nahlas, ale vy nemusíte vôbec kričať aby vás bolo počuť. Žiadne stánie v dlhých radách na lístky, jedlo či na zachódy. Vždy tu panuje elektrizujúca atmosféra. Zvesti o nej teda boli pravdivé a ona nesklamala. Je dokonalá v každom ohľade. Ak sú hokejové stánky prirovnávané k luxusným lodiam - Hartwall arena je medzi nimi Titanicom.
fotozdroj:nhl.com
