Verte mi. Snažili sme sa jej dohovoriť. Mala naozaj pár pekných kúskov oblečenia. Dokonca sme jej neraz požičali šminky pred nácvikom na tanečný večierok (tzv. Venček). Vždy ich odmietla. Stále tvrdila, že na tomto svete nie je nikto, kto by jej stál za to, aby sa o seba starala. Nebola zlá, iba dosť hrdá a neohrabaná, čo sa nám, mladým žabám nepozdávalo. Nevolali sme ju von. Veď sme jej nestáli za to, aby s nami trávila svoj drahocenný čas. Keď nechce, tak nechce. Prestali sme sa o ňu zaujímať.
Jedného dňa za nami predsa prišla. "Baby, požičiate mi niektorá riasenku?" Nechápali sme, o čo jej ide. V skutočnosti jej o riasenku možno vôbec nešlo, len chcela konečne zapadnúť. "Jasné." vytiahla som z tašky riasenku a podala jej ju. "Vďaka" povedala a z hlboka sa nadýchla, akoby chcela niečo dôležité povedať. Tŕpli sme očakávaním a vzrušením. Konečne sa dozvieme, prečo tak odmietala ľudí. Zrazu rovnako prudko vydýchla a odišla, stískajúc v ruke moju riasenku.
Fíha..toto sme nečakali. Po nácviku sme ju čakali v šatni. Len mi strčila do ruky riasenku a odišla znovu s povrchným pohľadom. Veľmi zvláštne dievča. Tak sme jej dali znova pokoj. Veď ona určite zas príde a bude "potrebovať riasenku". Večer nám prišli smsky z neznámeho čísla. BABY, ZOHNALA SOM NAM BRIGADU. ZAJTRA VAM POVIEM PODROBNOSTI. Ani jedna z nás netušila koho to číslo je. Zistili sme to, keď za nami prišla cez veľkú prestávku........... Srnka.
A tak sme počas prázdnin spoločne predávali noviny. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí o jej živote. Aj ona o našom. Zistili sme, že Srnka nie je hrdá, iba svojou hrdosťou maskuje finančné nedostatky. Taktiež sme zistili, že nebrigáduje kvôli výpomoci rodine, konečne našla niekoho "kto by jej stál za to, aby sa o seba starala". Prišla za nami s otázkou "Baby, ako mám vyzerať na prvom rande? A ako sa mám správať? Kam ma asi zoberie? ". Bola taká vzrušená... až to preniesla na nás. Dali sme dokopy nejké peniaze zarobené predajom novín a už sme ju ťahali do obchodov. Prišli sme na to, že v takých secondhandoch je možné nakúpiť toľko skvelých vecí... Potom nás zavolala k nim domov. Ich byt bol len veľmi málo poznačený finančnými nedostatkami. Zavreli sme ju do kúpeľne. "Daj si sprchu, prestaneš byť taká nervózna. Keď vylezieš, spravíme ti nechty a make up.. a vyberieme ti, čo si večer oblečieš." Nakoniec sme z toho boli ešte nervóznejšie ako ona sama.
A večer.... Stála pred nami krásna ako motýľ... Možno bola taká pekná vďaka tým šatám, možno kvôli make up-u ale ja si myslím, že to bolo tým, že bola konečne šťastná.
Venujem Srnke - veď ona sa v tomto článku určite spozná:)
