V poslednom čase ste akosi viac v centre pozornosti, teda, aby som bol konkrétnejší, vaše práva a ich uplatňovanie. Spomína sa bojujúci ateizmus, komunizmus a podobné –izmy a viacerí z vás sa tým cítite byť dotknutí. Musím vám však povedať, že celkom zbytočne. Ide tu totiž o zjavné zmýlenie si pojmov. Ateista nie je človek, ktorý neverí v Boha, ale niekto, kto stojí voči Bohu v opozícii. (A – theos. Proti - bohu) Jasne to vyjadril istý pán V. I. Lenin, keď povedal, že je osobným nepriateľom Boha. Lenže, nedá sa byť nepriateľom niekoho, o kom si myslíme, že neexistuje. Tento postoj teda implikuje vieru v Boha a preto ateisti nie sú neveriaci. Skutoční neveriaci, teda vy, drahí spoluobčania, sú ľudia voči Bohu ľahostajní. Preto nevidím dôvod, aby ste sa pri článkoch o ateistoch a ich zhubnom pôsobení vo svete nejako pohoršovali, nakoľko to nie je o vás.
Tiež si nemyslím, že by kresťania boli automaticky lepší ako ostatní, práveže nás mnohých svojím životom zahanbujete, nakoľko žijete lepšie ako my, ktorí máme čestný život akosi v „náplni práce.“ Čoho je tu nedostatok, tak to je konštruktívna debata. Pretože hneď, ako dôjde k nejakej výmene názorov, situácia sa hneď radikalizuje a miesto argumentácie sa útočí. Pritom je dialóg možný, nakoľko viaceré otázky sú vecou prirodzenej morálky spoločnej všetkým ľuďom, kde sa dá logicky dôvodiť. Lenže práve vecná debata je v tomto prípade podpultový tovar.
Vcelku vnímavý sangvinik šmrncnutý nejakým tým cholerikom so sklonmi k občasnej dumavej melanchólii.
Zoznam autorových rubrík: Zo života, Úvahy, Súkromné, Nezaradené
