Pálili obete na ulici, dnes nakupujú v obchodoch. Ako Ekvádor zvláda koronavírus?

Písmo: A- | A+

Ekvádor je jedna z najkrajších krajín, aké som kedy navštívil, no tento blog nie je o jeho krásach. Prečo sme na tom s prípadmi takmer rovnako, no my sme v lockdowne kým Ekvádorské deti chodia do školy a obchody sú otvorené?

December sme spolu s manželkou strávili v Ekvádore, takže pre všetkých tých, podľa ktorých sme hriešnici, ktorí cestujú počas korona-krízy; tu môžete prestať čítať. Pre tých, ktorí súhlasia s tým, že ak splním podmienky na cestovanie – opatrenia, bezpečnosť, opakované PCR testy/karanténa - môžem cestovať, poďme si najprv porovnať čísla Slovenska a Ekvádoru.

V Ekvádore žije približne 3-krát toľko ľudí ako na Slovensku, no je tiež takmer 6-krát väčší svojou rozlohou. Zatiaľ čo Slovensko patrí k najrurálnejším krajinám v Európskej Únii, v Ekvádore žije približne 57% obyvateľstva v mestách (cca 9 miliónov ľudí).

Celkové prípady v oboch krajinách sa momentálne pohybujú okolo 250 000. Vyliečených pacientov máme v čase písania tohto blogu cca 222 642, Ekvádor 209 814. Štatistika, v ktorej sa líšime najviac, je počet úmrtí. Kým v Ekvádore je to 14 890, na Slovensku evidujeme 4 784 úmrtí. Niekto by si mohol myslieť, že na pláži a v teple sa vírusu ľahko vyhnete, no Ekvádor nie je len o plážach. Rozmanitosť tejto krajiny vás vie zobrať počas jedného dňa z pláže do Amazonského pralesa, až na najvyššiu horu Južnej Ameriky.

Jedna z najčastejšie spomínaných vecí o Ekvádore, najmä od našich rodín a kamarátov, boli videá z prvej polovice roku 2020, kedy v vraj v meste Guayaquil, na juhu Ekvádoru pálili obete na ulici. Tieto videá zdieľali médiá po celom svete, vrátane vrcholových politikov viacerých krajín. Ekvádor však počas korona-krízy, tak ako väčšina krajín, bojuje aj s hoaxami a fake news. Tieto videá neboli z Guayaquilu, ani z Ekvádoru. Je pravda, že ekvádorské nemocnice počiatočný nápor nezvládali a telá mŕtvych nechávali pred nemocnicami, či v uliciach. Falošné videá horiacich mŕtvol a vyplavených tiel, ktoré sa neskôr ukázali byť z Lýbie sa však šíria rýchlejšie, čo pomáha súčasnej opozícii.

Napriek tomu, že sa v počte pozitívnych ľudí nachádzame v podobnej situácii ako Ekvádor, máme veľmi odlišné životy. Ekvádor sa do tej horšej situácie ale dostal skôr ako Slovensko, preto by sme sa mohli poučiť. Jediná cesta späť k normálnemu životu, je očkovanie. Kým sa nám nepodarí efektívne zaočkovať dostatočne veľkú časť populácie, musíme nájsť najlepší možný spôsob života. V lockdowne sme už viac ako mesiac, a aj keď by som si úprimne veľmi rád SMS-koval s centrálou ministra Krajčího, to naozaj nie je cesta. Myslím si, že keby ste zorganizovali brainstorming v škôlke, vzišiel by z neho presne takýto sms-kový nápad. Ale späť k téme.

V Ekvádore je otvorené prakticky všetko, nedostali sme sa len do národného Múzea v Quite.

Všetky prevádzky majú limitovaný počet návštevníkov. Pri vstupe kamkoľvek (aj do národného parku v exteriéry!), Vám dezinfikujú ruky, často aj celé telo. V niektorých mestách sú aj tzv. dezinfekčné tunely. (vid. obrázok). Dezinfikujú sa aj peniaze, ktorými platíte – mince aj bankovky. Rúška majú všetci všade povinné aj v exteriéry.

Dezinfekčný tunel
Dezinfekčný tunel (zdroj: The Wall Street Journal)

Tieto pravidlá nie sú na míle vzdialené od tých našich, je v nich však jeden zásadný rozdiel. Jednak tieto pravidlá v Ekvádore platia už od apríla. A jednak nemenia ich každý deň, nestrieľajú ich od brucha a nehádajú sa, ktoré ministerstvo zabilo koľko ľudí. Práve fakt, že v Ekvádore sa takto nespráva vedenie krajiny, dáva podnikateľom, ale aj zamestnancom možnosť plánovať, pracovať a pomaly rozbiehať napríklad aj turizmus.

Sme na tom veľmi podobne ako Ekvádor, aj keď cesta k dnešnej situácii bola iná. Ekvádor je v tej horšej situácii skúsenejší a naučil sa s ňou žiť. Žiť tak, aby jeho obyvatelia neprestali žiť. Skúsme sa inšpirovať.

Skryť Zatvoriť reklamu