Adam Nochta
Politika Ako sa v skutočnosti kampaňovalo za Valla
Uplynulých pár mesiacov som si prvýkrát skúsil komunálnu politiku, resp. kampaň na vlastnej koži a bol to silný zážitok.
Snažím sa do najvyššej možnej miery zachovať objektivitu bez toho, aby som sa hral na morálny etalón spoločnosti. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Uplynulých pár mesiacov som si prvýkrát skúsil komunálnu politiku, resp. kampaň na vlastnej koži a bol to silný zážitok.
Keď som dopočúval rozhovor Jozefa Pročka so Zuzanou Kovačič Hanzelovou, povedal som si že už naozaj musím napísať tento článok.
Andrej Bán vo svojom poslednom komentári označil niekoľkodňový timeout, ktorý dal Sulík Matovičovi na odchod za chybu. Chyba to bola, o tom potom, no aj z tejto chyby by mohol ešte stále vyťažiť.
Ekvádor je jedna z najkrajších krajín, aké som kedy navštívil, no tento blog nie je o jeho krásach. Prečo sme na tom s prípadmi takmer rovnako, no my sme v lockdowne kým Ekvádorské deti chodia do školy a obchody sú otvorené?
Po včerajšom sexistickom statuse poslanca Blahu som sa neudržal a napísal som mu komentár pod jeho príspevok. Dostal som ban do 30 sekúnd.
V tomto blogu budem miestami citovať nemeckého politológa a historika Jan-Werner Muller-a a jeho knihu „Čo je populizmus?“ Táto kniha totiž na dnešnú celosvetovú politickú situáciu, najmä ale na tú slovenskú, sedí perfektne.
Vopred upozorňujem, že tento blog sa nebude páčiť ľuďom, ktorí sa tešili z rozsudku špecializovaného trestného súdu s Mariánom Kotlebom. Takisto sa v čase písania začali protesty, ktoré nikto nečakal, tak som blog dopísal.
Matovič včera Sulíka obvinil zo smrti ľudí. Samozrejme neoprávnene. No nejakú zodpovednosť Sulík za straty predsa len má, konkrétne straty voličov OĽANO.
Donald Trump, Igor Matovič a Róbert Fico. Čo majú spoločné a v čom sú iní? V tomto blogu som sa rozhodol porovnať ich stratégie a dovolil som si spraviť menšiu analýzu, konkrétne v troch disciplínach.
Nie, toto nie je môj názor, ale včerajší výrok jeho koaličného partnera, magistra (?) Kollára. Spomenul som si včera na výroky typu: „čo robí Béla s tými ľuďmi v jednej koalícii, veď ho zosmiešňujú v priamom prenose“.
Na tento blog ma inšpirovali súčasné pokusy niektorých ortodoxne nastavených poslancov našej vlády, posunúť našu krajinu smerom, s ktorým nesúhlasím.
Už počas ustanovujúcej schôdze parlamentu sa nám vynárajú naozaj pozoruhodné kompromisy. Politika je umenie možného, to áno ale napriek tomu som čakal, že niektorých poslancov (najmä SaS-károv) bude viac počuť.
Od minulej soboty čítam a sledujem, ako ľudia oslavujú koniec a prehru Smeru. Úprimne povedané tomu až tak nerozumiem, no hlavne neverím, a v tomto texte chcem povedať prečo.
Povolebné obdobie je z môjho pohľadu jedna z najzaujímavejších etáp volieb. Už ide bokom kampaň, už sú karty rozdané a treba hrať.
Úprimne sa mi zo všetkých komentátorov, ktorí za posledných 72 hodín stihli rozanalyzovať všetko a prišli pri tom ešte aj na poslednú číslicu Archimedovej konštanty, trošku už točí hlava. Tak sa k nim pridám.