Napadlo mi, či je možné napísať text tak, aby som nikoho nemenoval, nespomenul názvy strán, a aj tak každý pochopí, o kom je reč. Rozhodol som sa, že to skúsim – a uvidíme, ako to dopadne.
Úlohou každej opozície je presvedčiť voliča o tom, že je schopná vládnuť lepšie ako koalícia, ktorá momentálne vládne. Pri tom, čo sa na Slovensku každý deň deje – a bojím sa, že sa ešte len bude diať – by to nemalo byť ťažké. Stačí, aby volič uveril, že existuje alternatíva, ktorá dokáže spolupracovať a vydrží minimálne štyri roky.
Ako by taká spolupráca mala vyzerať pred voľbami?
Každá strana má svoje priority, spôsoby, ako osloviť voliča, a cieľ získať čo najviac percent. Problém nastáva, ak sa začne venovať viac svojim budúcim partnerom než vláde, ktorú chce vo voľbách poraziť. Takáto taktika logicky zneistí voliča, pretože si položí otázku:
S kým chcú vlastne vládnuť, keď sa podrážajú už pred voľbami?
Úloha číslo 1 je teda ukázať, že sú tu strany, ktoré síce nie sú rovnaké a majú aj programové rozdiely, ale vedia spolupracovať, dokážu sa dohodnúť na podstatných veciach a nebudú na seba útočiť.
Ako presvedčiť voliča, že sú schopní vládnuť?
Jedna vec je schopnosť osloviť voliča, druhá je vedieť realizovať to, čo krajina potrebuje. Politik by nemal byť influencer, ktorý chce zaujať za každú cenu – vyrába vtipné videjká, zosmiešňuje protivníka, v horšom prípade aj svojich potenciálnych partnerov. Politik, ktorého Slovensko potrebuje, nemá byť ani populista. Aj to je problém, keď na jednej strane počujeme:
„My sme dali trinásty dôchodok a dáme aj štrnásty.“
na druhej
„my sme dali stovky na dieťa a dáme ešte viac“.
A pritom ich nezaujíma, že si na to treba požičať miliardy. Populista nikdy nebude efektívne spravovať krajinu tak, aby sa zvyšovala životná úroveň a Slovensko dobiehalo bohatšie krajiny. Populistovi vyhovuje, keď sa ľudia majú zle, pretože občasné rozdávanie požičaných miliárd zaberie na voliča lepšie. Slovensko to však ničí.
Politik má mať jasnú víziu, ako chce krajinu riadiť. Má jasne komunikovať nielen to, čo sa robiť nemá, ale najmä to, čo sa urobiť musí.
Slovensko má skúsenosť s vládnutím z minulého volebného obdobia – a nebolo to bohviečo. Nikto večer nevedel, čo sa objaví na tlačovke ráno. Ešte horšie boli tie tlačovky, keď aj ľudia na pódiu za hlavným rečníkom zostali zaskočení, kam sa dvojhodinová tlačovka až zamotala. Takéto vládnutie určite nechce žiadny zorientovaný volič.
Už je asi čas dať dokopy nosné témy, ktoré bude opozícia komunikovať jednotne. Mám na mysli tú časť opozície, ktorá je schopná dohodnuté veci aj dodržať. Opozíciu, ktorá sa neuráža, keď ju niekto neosloví pri podávaní návrhov do parlamentu. Opozíciu, ktorá netrucuje a nepovie, že nezahlasuje za opozičný návrh len preto, že ho nepredkladá ona sama.
Dôležité témy ako je reforma prokuratúry, trestného zákona, polície, zdravotníctva, školstva, daňový systém musia byť pripravené už pred voľbami tak, aby sa hneď v prvom roku realizovali. Ak to tak nebude a po úspešných voľbách sa budú rok len rozkukávať, tak to dopadne zle.
Netreba to podceniť!
Dnes si nik nemôže byť istý, kedy budú voľby. Ja si stále myslím, že môžu byť už budúci rok.
