Sny vs. realita

Snívanie patrí od nepamäti k nám, ľudským bytostiam (spolu s vojnami, rebelmi a čínskou kuchyňou). Vytvárame si ilúzie, zhmotňujeme si predstavy do všemožných vízii, obrazov a plánov, ktoré sa málokedy naplnia v tej pravej vysnívanej podobe. Vytvárame nádeje, pretože nik z nás nie je spokojný so svojim životom, chceme viac, viac moci, peňazí a v neposlednom rade i viac lásky (i keď láska sama o sebe patrí skôr do sveta snov, než do reality). A pritom je niekedy až smiešne, koľko nádejí a energie sme schopní vkladať do vecí, ktoré ani nemajú svoje pevné proporcie, sú akoby obláčikmi hmly pred svitaním, mizivé americké sny... miesto toho, aby sme sa tešili prítomnosti, dychtíme po niečom, čo nejestvuje a s najväčšou pravdepodobnosťou jestvovať ani nikdy nebude. No snívame. Plytko? Snáď.   Nesnívajte! To je riešenie, ako si urezať ruku, aby som nekradol. Bez snov sú totiž isté naše potreby, duchovné či iné, nenaplnené, preto snívam, snívajte i vy, no netreba zabúdať, že sny musíme napĺňať, užiť si ten prenasledovaný cieľ. Vysnívať si pekne naleštené dvojmiestne športové autíčko zvládame bez väčších problémov, no hodnota našej škodovky 120 nie je v tom, za koľko ju strelíme susedovi, ale že napríklad nesklamala, keď bolo treba odviezť manželku do pôrodnice. Málokto si naozaj uvedomí, čo všetko sa skrýva za splnenou túžbou, pretože jej naplnením sa akosi stráca význam, pretože jej miesto hneď zaplnia iné a my nemáme čas užiť si naplnenie našich predstáv... Preto sa zastavme a "premieľajme" chvíľu krásne pocity, vyvolané možno obyčajným a nezláteným životom. Veď k šťastiu sa nepotrebujem vynímať na titulke nejakého bulvárneho plátku. Hodnotu svojmu životu dávame my sami, tak sa niet čoho obávať, oceňte sa.   Sny bolia. Áno, najmä tie nenaplnené sakramentsky moc. Nesnívať kvôli tomu? Aj to je možnosť, ale musíme sa zmieriť s tým, že v našom živote ubudne nejaká tá radosť, dve, tri.... tisíc. Tak ako ubudne aj rizika, že sa popálime, že tá prekliata čerešňová kôstka sa skrýva pod inou orechovou škrupinkou, než akú sme vybrali. Život možno bude lepší, hej, a možno budeme kráčať tunelom za jasným svetlom s myšlienkou, že sme niečo zmeškali, že v našom guláši chýbalo pár kúskov mäsa. A keď sa hlbšie zamyslím (au), dá sa to vôbec? Nesnívať? Veď napríklad ktorá žena si pred výkladom s krásnymi šatami nepovie "aké parádne šaty!" a nešmátra hneď v kabelke po peňaženke, aby krátko na to (po zistení "reálnej" situácie) zaradila medzi svoje sny ďalší.:) Okolo Brlohu chodím v zásade po špičkách a vo vzdialenosti niekoľko blokov, aby sa nezdalo, že slabé chvílky majú pred výkladmi len ženy:D  Takže nie! Správny prístup je taký, že keď sa budete so svojou manželkou/manželom tešiť z nového prírastku, NEBUDETE hneď snívať o tom, ako mu upletiete kariéru a ako sa ním/ňou popýšite pred rodinou, ani NEBUDETE mysľou pri líčení detskej izby, BUDETE žasnúť nad jemnosťou jej/jeho pokožky, BUDETE s porozumením hľadieť na partnera so zvláštnym vlhkom v očiach. A budete dýchať srdcom svoj naplnený sen :P. (Máte ešte povolené spomenúť si s vďakou na vypľuvanú škodovku na parkovisku, ktorá tiež bývala svojho času snom.) Šablónu máte, zvyšok je už na vás. Všetko s mierou, ale sme ľudia, tak buďme ľudskí ... je to zdarma.