Sobota večer. Konečne nič nerobím. Len sa maznám s mačičkami a pozerám televíziu. A zrazu mi zazvoní telefón. Už podľa zvonenia viem, že to bude Silvia a tuším, že to bude niečo vážne. A moje tušenie ma nesklamalo, aj keď by som bola radšej, keby sa tak stalo...
Stručný obsah telefonátu bol, že jej kamarátka bola vyhodiť smeti. Otvorila smetný kôš a neverila vlastným ušiam. Smetný koš na ňu zamiaukal.
Najprv sa poobzerala, či ten zvuk nejde z okolia. Vonku ticho. Otvorila kôš znova a zase miau. A jedna krabica poskočila. Keďže táto Silviina kamarátka má rada zvieratá, veď sama má dvoch psíkov, tak jej to nedalo. A napriek tomu, že pôvodne chcela smeti vyniesť a nie ich doniesť, vytiahla zo smetného koša krabicu.
Bola to obyčajná krabica, z kartónu. Keď s ňou však pohla, ozvalo sa ďalšie miauu. Chcela ju otvoriť. To však nešlo. Krabica bola prelepená páskou. A nielen tak jednoducho, ale bola zalepená po celej hornej ploche, páska vedľa pásky, medzery neexistovali. Nemala žiadne dierky, nič.
Ako ju otvoriť? Doma by sa určite našli aj nožničky, či nožík, ale vonku? A tak zobrala pilník na nechty a opatrne prerezala pásku. A v krabici boli dve mačiatka. Tak do dlane...
Podľa popisu som si myslela, že ide o mačiatka, ktoré sú ešte veľmi malé a zrejme nevedia ani papať. Vedela som, že Zdenka má akurát doma mačičku, ktorá kojí podobne staré mačiatka a že niektoré už začínajú papať samé. A navyše u mňa a u Zuzky je aktuálne nejaká mačacia choroba, ktorú síce dospeláci prekonali relatívne rýchlo, ale mačiatka ju znášali veľmi zle... A pre tak maličkých drobčekov by bola skoro určite osudná.
Malé mačiatka sú ako malé deti. Najrýchlejšie ochorejú, sú slabučké a to, čo dospelák prežije ak si odleží dva tri dni, je pre mačiatko veľmi nebezpečné. Ak tie mačiatka nemajú ani mesiac, je to riziko veľmi veľké. Pri opise - mačiatka do dlane som predpokladala, že pôjde asi tak o trojtýždňové mačiatka.
A tak mačiatka išli k Zdenke. Keďže bol večer a bola som unavená. už som viac nezisťovala. Vedela som, že sa o ne Zdenka dobre postará a že sa neskôr dozviem, ako sú na tom.
Na druhý deň mi Zdenka zavolala. To čo mi povedala ma prekvapilo... Ako prvé mi popísala, ako vyzerala tá krabica (o prelepení a podobne). Pôvodne som si myslela, že bola len zavretá a že možno aj vedľa koša a len niekto upratoval okolie a vyhodil ju omylom a neuvedomil si čo v nej je. A potom mi povedala, ako staré sú mačiatka a v akom stave sú. Majú asi šesť až osem týždňov a sú to dve nádherné vymaznané mačiatka. Nemali žiadnych vonkajších parazitov, boli dobre živené, proste mačiatka, ktoré vyrastali v byte s ľuďmi. Boli zjavne ľúbené, ale zrazu sa prestali páčiť. Možno preto, že ich modrá farba očiek už nie je modrá, alebo niečo zhodili? Alebo nechali niekde chlpy? Neviem. A ľudská beštia nemala ani toľko súcitu, aby im dala šancu. Aby im skúsila nájsť domov, alebo aspoň miesto, kde by mohli žiť. Odniesť do útulku? Alebo vypustiť vonku... Alebo aj odniesť k veterinárovi a zaplatiť im pokojnú smrť. Ale nie toto... Keby mali smolu, mohli ich zaživa zjesť potkany. Alebo na ne padnúť niečo ťažké a dolámať im ich drobučké telíčka. Alebo ... Možnosti, ako mohli kruto zomrieť je veľa... A len človek dokáže niečo takéto spraviť. Ľudská beštia.
Zaujali vás títo drobčekovia? A chcete im poskytnúť domov, kde im vynahradíte všetko zlé, čo im spravili? Ak áno, napíšte mi na e-macky@e-macky.sk. Ich adopciou sa uvoľní miestečko pre ďalšie mačiatka, ktoré ho nemajú...
