Andrea Oczvirkova
Kto potrebuje zachraniť?
Ako zistím, že mačička na ulicu nepatrí? Že prežila celý svoj život v byte a na ulici sa ocitla len omylom? A kedy mačička vlastne pomoc nepotrebuje, alebo ju potrebuje len v obmedzenej miere?
Žijem tak, aby som sa mohla každý deň na seba pozrieť do zrkadla a bola spokojná s tým, čo vidím. Ak niečo nie je správne, nebojím sa postaviť proti tomu a niesť následky. Plním si svoje sny a som šťastná :P Zoznam autorových rubrík: O mačičkách, Na zamyslenie..., Súkromné, Nezaradené
Ako zistím, že mačička na ulicu nepatrí? Že prežila celý svoj život v byte a na ulici sa ocitla len omylom? A kedy mačička vlastne pomoc nepotrebuje, alebo ju potrebuje len v obmedzenej miere?
Žiži je mačiatko, ktoré sa nevzdalo aj napriek handicapu - vypichnutým očkám. Zachránilo ho občianské združenie Mačky v spolupráci s občianskym združením Sloboda zvierat.
Zloženie potravy mačičiek a ľudí sa veľmi líši. Avšak občas nedokážeme odolať, zvlášť ak sa náš štvornohý miláčik veľmi domáha určitej potraviny. Chcem v tomto článku uviesť zoznam niektorých domácich potravín a ich vplyvy na mačací organizmus. Toto nie je návod na kompletné kŕmenie mačičiek, skôr na domácu pomoc v mimoriadnych prípadoch a pri maškrtení. Pri bežnom kŕmení odporúčam kŕmiť mačičky stravou, ktorá je špeciálne pre ne vyrobená. Je dostatočne vyvážená a väčšina nižšie spomenutých potravín a pochutín je skôr ako doplnok, alebo povedzme zákusok.
Z času na čas sa k nám dostane mačiatko za zvlášť dramatických okolností, ktoré spôsobila krutosť človeka... Tentokrát si ľudská beštia povedala. Čo spravíme s mačiatkami, ktoré nás už nudia? No predsa vyhodíme ich ako odpadky.
Hospitalizácia zvieraťa je vždy finančne náročná pre majiteľa a obvykle veľmi nepohodlná a stresujúca pre zviera, zvlášť pre mačičky. Na rozdiel od psíkov, mačičky obvykle nemajú kontakt s cudzími ľuďmi a málokedy poznajú iné prostredie, ako svoje teritórium buď byty, alebo svoj dvor a blízke okolie. Naproti tomu psíkovia svojich ľudí sprevádzajú medzi ľudí, chodia na neznáme miesta a poznajú väčší svet, ale i tak sú pri hospitalizácií vydesení a stresovaní. Občas však naši miláčikovia tak vážne ochorejú, že je nevyhnutné podávať im infúzie a potrebujú dozor veterinára. Ak chceme stres z hospitalizácie zmierniť, je potrebné brať ohľad na nasledujúce. Popísané situácie sú zozbierané zo skúseností viacerých ľudí z viacerých veterinárnych zariadení, ktoré hospitalizujú a sú zozbierané za obdobie desiatich rokov.
Ak nájdete takéto mačiatko, je lepšie, počkať a pozorovať ho z diaľky, či sa nevráti matka. Je potrebné často čakať aj niekoľko hodín, ale ak viete, že už nepríde a chcete, aby takéto mačiatko prežilo, bude potrebovať vašu pomoc. Najlepšie riešenie je nájsť inú mačičku ktorá má mlieko a skúsiť ju presvedčiť, aby mačiatko prijala, ale ak takú nenájdete, tak sa pripravte na dlhý boj. Bude náročný a výsledok veľmi neistý. Ale ak to zvládnete, odmenou bude zachránený život.
Nedeľa ráno (ráno je pre mňa čas, kedy vstanem, včera to bolo 12:00). Práve som sa zobudila, osprchovala a zvoní mi mobil. To, čo som počula, vo mne vyvolalo silný pocit dejavu.
Síce som nedávno v diskusii sľúbila, že budú aj veselé príbehy, ale dnes je mi na to príliš smutno. A tak sa chcem rozlúčiť s dvoma malými slniečkami, ku ktorým bol osud príliš krutý...
Pri našom ochranárskom hobby sa k nám občas dostane aj zvieratko, ktorému niečo chýba. Či už to je labka, očko, alebo niečo, čo je menej viditeľné a to kompletné zdravie. O takéto zvieratka väčšinou nebýva záujem a dlho zostávajú v útulkoch. Sú však šťastné? Oplatí sa im venovať trošku srdiečka? Sú schopné odplatiť to?
Mestské zastupiteľstvo v Petržalke vydalo prísny zákaz prikrmovania túlavých mačiek. Nastavilo pomerne vysoké pokuty a straší obyvateľstvo hrozbou toxoplazmózy, ktorú zrejme človek chytí už pohľadom na túlavú mačku. Ako je to však naozaj? Ako postupovať pri riešení kolónií? Čo spôsobí takýto zákaz?
Každý rok je veľa mačiatok, ale tento rok snáď pršia. Ledva jedno umiestnime, už sa niekde nájdu dve-tri ďalšie. Prečo je takáto situácia? Lebo... Niekto si zaobstará mačičku. A potom príde čas dospievania a dospelosti. A vtedy sa zodpovedný majiteľ rozhodne dať mačičku sterilizovať. A ak už nie priamo sterilizovať, tak sa aspoň postará, aby nemala možnosť nechať sa nakryť. Lenže zodpovedných majiteľov je žalostne málo. Veľa ľudí si ešte stále myslí, ale mačička by mala mať aspoň raz mačiatka. Veď ich rozdám. Ale je to naozaj tak?
Pollyanna je pomerne známy americký príbeh o sirote, ktorá okolo seba rozsievala radosť a šťastie, ktoráa keď ochorela a sama potrebovala podporu od najbližších, dostala ju hojnými dúškami. Práve táto podpora jej pomohla bojovať a nakoniec zvíťaziť nad chorobou a začať znovu chodiť.
Niektoré mačičky zostanú u nás celé mesiace, aj keď sú bezproblémové a iné sa umiestnia pomaly skôr, ako ich vôbec nájdeme. A toto sa mi stalo s Katom.
Zachraňujem mačičky už niekoľko rokov a aj tak sa vždy stretnem s niečim novým. Tentokrát to bol nesmierny strach, ktorý sa mohol stať kocúrikovi osudným.
Kde bolo, tam bolo, bol jeden ryšavý kocúrik. Žil si spokojne vo svojom domove, až raz... Jedného dňa vypadol z okna a zranil si nožičku. Vydesený bolesťou a cudzím prostredím utekal preč. Až k rušnej ceste... Možno prebehol pár metrov a možno kilometrov. Na troch labkách, ťahajúc tú zranenú za sebou.
Čierna mačka pre niektorých mýtická bytosť, pre iných postrach. Ako to s nimi vlastne je?
V poslednom čase sa stretávam s neskutočnou ľahostajnosťou. Neviem, čo ju spôsobuje, ale často to nechce naozaj veľa námahy, ale sme príliš leniví, aby sme ju vynaložili.
Keď už človek musí vliezť na smetisko, tak zásadne v lodičkách a silónkach...