reklama

Pollyanna

Pollyanna je pomerne známy americký príbeh o sirote, ktorá okolo seba rozsievala radosť a šťastie, ktoráa keď ochorela a sama potrebovala podporu od najbližších, dostala ju hojnými dúškami. Práve táto podpora jej pomohla bojovať a nakoniec zvíťaziť nad chorobou a začať znovu chodiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Pollyanna, úžasné mačiatko, ktoré čaká na svojho človeka.
Pollyanna, úžasné mačiatko, ktoré čaká na svojho človeka. (zdroj: Andrea Oczvirkova)

Jedného dňa mi zavolala Zdenka, že do „Psej matere" doniesli mačiatko, ktoré za sebou ťahá labku. Keďže „Psia mater" sa zaoberá hlavne starostlivosťou o psíkov, tak ma požiadala, či by som ho neprebrala. Súhlasila som. Dohodli sme sa na tom, že liečbu uhradí OZ U Psej matere a liečiť a opatrovať budem ja.

O krátky čas sme sa stretli na klinike. Mačiatko bolo veľmi vydesené, plné bĺch, a to čo za sebou ťahalo sa snáď ani nožičkou nedalo nazvať. Bolo dehydrované a veľmi zoslabnuté. Predpokladali sme, že nožička je zlomená alebo pomliaždená a preto ju nepoužíva a čakali sme na verdikt lekárov, ale celkovo sme si nerobili veľké nádeje, že nožička zostane.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pollyanna utrpela zlomeninu panvy, ktorá však už bola zrastená. Keďže zlomeniny sa hoja približne štyri až šesť týždňov, tak tú zlomeninu musela utrpieť ako veľmi maličká. V čase nájdenia mala len dva mesiace. Pri nej zrejme došlo k poškodeniu nervov v nožičke a prerušeniu spojení v mozgu a tak ju prestala používať. Došlo pritom k atrofii svalstva a skráteniu achillovej šľachy, čo spôsobilo, že aj keby sa zrazu rozhodla, že ju bude používať neohne ju a ak by na nu stupila, tak ju nožička neudrží. Keďže prognóza bola neistá, dohodli sme sa na nasledujúcom postupe. Skúsime labku nechať a rehabilitáciou ju rozhýbať. Ak sa do štyroch týždňoch nič nezmení, pristúpime k amputácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Narozdiel od slepej Žiži, Pollyanna bola viditeľne hendikepovaná. Jej prístup k životu a svetu nebol ani zďaleka taký optimistický, preto som nebola optimistická ani ja. Na každom Pollyankinom pohybe, na každom geste bolo vidno, že sa bojí, a že trpí. Po dvoch dňoch, v čase, keď som spravila prvé video, som sa začala veľmi ťažko rozhodovať. Čo mám spraviť? Dohodnúť termín amputácie? Tá nožička je síce teplá, ale je len kusom, ktorý malej bráni v normálnom pohybe, je príťažou a prekážkou. Veď ešte aj keď cvičím, Pollynka zaspí. A navyše si na nefunkčnú nožičku kedykoľvek naciká, alebo si ju okaká a celkovo takto predsa nemôže fungovať. Jej samej to musí byť nepríjemné. Ale zobrať jej ešte živú nožičku a spôsobiť jej tak ďalšiu bolesť? A čo ak budeme mesiac cvičiť a prehráme aj tak? Čo je lepšie? Čo mám robiť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale večer pri cvičení som zacítila v labke brnenie. A keď sa Polly zobudila a naťahovala všetky labky, slabulilinko natiahla aj chromú labku. A ďalšie ráno, keď som ju zase čistila od výkalov, začala nahlas protestovať. Je to možné, že by v labke začala niečo cítiť? A tak som si povedala, že na amputáciu máme dosť času a predsa len budeme ešte chvíľku cvičiť.

Aj pri ďalších cvičeniach som cítila v labke brnenie, dokonca občas niečo ako tlak. Keď som s ňou cvičila ja, síce zaspávala, ale keď s ňou cvičil Martin miaukala a protestovala. Keď sme ju chytali skrývala sa, ale potom jedno ráno prišla za mnou sama. Zamiaukala a domáhala sa na ruky. Nebola hladná, pretože to bolo tesne po raňajkách. Len si ma obľúbila a chcela sa maznať. A vtedy mi to došlo. Ona mi tak dôveruje, že sa cíti v bezpečí, keď je u mňa na rukách a preto spinká, aj keď cvičíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešlo dvanásť dní od nájdenia Pollynky a mala som pocit, že začína labku aktívnejšie používať. Už nesedela v kúte ako kôpka nešťastia, ale začínala sa hrať s ostatnými mačiatkami. So slepou Žiži a s Lunou s herniou. Labku mala síce ešte stále v neprirodzenom uhle a stúpala na opačnú stranu chodidla, ale už s ňou pri chôdzi hýbala. O ďalšie tri dni ju začala otáčať správnym smerom. Ale zjavne len kvôli mne. Keď sedela a mala nožičku natiahnutú za sebou a všimla si, že sa pozerám, tak ju otočila sama správnym smerom. Keď chodila a pozrela sa na mňa, začala došľapovať na pršteky a nie na kĺbiky z hornej strany labky...

A ďalší deň sa stal zázrak. Bol to presne šestnásty deň od jej nájdenia. Keby som to spätne nespočítala, neverila by som. Ale po šestnástich dňoch rehabilitácie začala Pollyanna chodiť správne. Už došľapovala len na chodidlo, pri sedení mala labku uloženú rovnako ako jej zdravú zadnú labku. A navyše behala. Behala a naháňala sa ako ktorékoľvek zdravé mačiatko. A ešte mala trošku menej ohybnú achillovu šľachu, ale v priebehu ďalšieho dňa sa úplne uvoľnila aj tá.

Po necelých troch týždňoch Pollyanna behá a len keď viete, čo máte hľadať, si všimnete, že na jednu labku stúpa trošku opatrnejšie. Rovnako ako jej knižná a filmová menovkyňa sa dala úplne dokopy aj napriek tomu, že na to nemala najlepšie predpoklady. Nebola bezstarostná, a bezproblémová, bola skôr vydesená a nenavyknutá na ľudí. Ale rozhodla sa, že bude dôverovať ľuďom a bojovať. Preto vyhrala. Naučila ma, že kým je šanca, tak treba bojovať, výsledok môže prekvapiť.

Ak by ste mali o Pollyannu, alebo iné mačiatko záujem, nájdete ich na www.e-macky.sk, v sekcii Hľadajú domov.

Andrea Oczvirkova

Andrea Oczvirkova

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem tak, aby som sa mohla každý deň na seba pozrieť do zrkadla a bola spokojná s tým, čo vidím. Ak niečo nie je správne, nebojím sa postaviť proti tomu a niesť následky. Plním si svoje sny a som šťastná :P Zoznam autorových rubrík:  O mačičkáchNa zamyslenie...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu