Čierna mačka pre niektorých mýtická bytosť, pre iných postrach. V stredovekej Európe prenasledovaná dokonca aj Pápežskou bullou. A naopak v novovekej Európe symbol voľnomyšlienkárov, kabaretu a šansónu. Veď jeden z najznámejších kabaretov na Montmartri ma názov Chat noir, čiže čierna mačka.
Čím sú čierne mačičky také výnimočné, že v ich mene sa otvárajú ďalšie a ďalšie kabarety? A čo bolo príčinou ich prenasledovania?
Je zaujímavým faktom, že v čase popularity Čiernej mačky vo Francúzsku na Šumave ešte čierne mačky zabíjali. V stredoveku bola čierna mačka označená za pomocnicu diabla, prípadne za jeho prevtelenie. A ženy chovajúce mačky za čarodejnice.
Čierne mačky boli v priebehu celej histórie ľudstva buď zbožňované a uctievané bohyne, alebo zatracované a prenasledované démonky. V starom Egypte najposvätnejšie mačky boli čierne, strážili chrámy kňazov a bohov. Ich zabitie sa trestalo smrťou.
V časoch starovekého Grécka boli mačky stotožňované s bohyňou Artemis. V tomto čase bola mačka oslavovaná a uctievaná v celej Európe a Ázií a Afrike.
Nasledoval však stredovek a tam sa postoje k mačkám diametrálne rozdelili. Kým v Ázií mačky ostali naďalej božstvami na zamatových labkách, v Európe sa začal hon na čarodejnice a mačky. Pápež Inocenc VIII. prikázal: ,,Mačky sú stvorenia a podoby Satanove. Predovšetkým čierne mačky nemôžu nikdy dosť trpieť!"*
Našťastie, mačky majú deväť životov (a čierne možno aj viac) a počkali si na novovek, presnejšie 18. storočie, kedy sa stali ozdobami salónov. V tomto období sa aj do Európy dostali dlhosrsté mačky.
V 19. storočí vznikol v Paríži v štvrti Montmartre kabaret Chat Noir. Medzi jeho návštevníkov patria napríklad Paul Verlaine, Henri Rivière, Claude Debussy a mnohí ďalší.
Sama som podľahla mágií čiernych mačiek a pred mnohými rokmi bola mojou vernou spoločníčkou jednu jar a leto čierna mačička Murka. Mala krásne jantárové očká a úžasnú, oddanú povahu, ktorá ju nútila spať v prázdnej šope, len aby ma mohla privítať, akonáhle ráno vyjdem z chalupy. Táto mačička ako mačiatko spadla do hnojiska a odtiaľ ju sused síce okamžite vytiahol, ale neumyl ju v teplej vodičke, ale skoro mrznúcom potoku. Keď som to videla, okamžite som si ju od neho brala, a zohrievala som ju niekoľko hodín, aj keď som sama bola celá mokrá a ,,voňajúca". A Murka mi to nezabudla. Celé leto sa odomňa nepohla. Ale v tom čase som ešte nemohla mať mačičku (rodičia to nepovolili) a tak Murka musela zostať na Orave.
Susedia ju chceli darovať svojej babke v ďalšej doline. Murka sa však v prvý večer stratila a už ju nikto nikdy nevidel. Možno sa jej zapáčil život v lese, možno sa niekam odsťahovala... A možno sa zmenila na nespútanú bohyňu Freyu (ktorej symbolom bola práve čiena mačka) a odletela preč.
Moja starká vždy o sebe vyhlasovala, že nemá rada mačky. Ale keď na ulici stretla malú zelenookú čiernu mačičku, okamžite utekala do blízkeho mäsiarstva a kúpila jej tam skoro polkila šunky a nakŕmila ju. Žeby aj nad ňou zvíťazila mágia čiernych mačiek?
Azda pri žiadnej inej farbe srsti nevynikne tak krásne výrazne farba očí. Je jedno, či sú zelené, žlté, okrové, jantárové, ale vždy jasne svietia. Možno aj práve kvôli tomu sa ľudia čiernych mačiek báli.
Mám doma dve prenádherné čierne mačacie bytosti. Kocúrika a mačičku. Obaja sú úžasné osobnosti, ktoré si nenechajú nikým brnkať po nose. Obaja sú skôr útleho vzrastu, a obaja sú nesmierne maznaví. Lina sa dokáže maznať veľmi dlho a nádherne pritom pradie. A navyše sa hrozne rada češe. Pri česaní celá akoby od hrdosti rástla, lebo vie, že je krásna.
Vegetta je drobný kocúr, ktorý už ako malé mača ovládol našu domácnosť a svojho postu nebol nikdy zbavený. Sebavedomie z neho vyžaruje do celej miestnosti. Ak niekam ide potrebuje veľa priestoru, aby sa jeho sebavedomie mohlo rozpínať. A je to neskutočný mazľo. Každú noc mi spáva na nohách, občas aj na krku a každé ráno ma budí hlasným pradením, pretože sa chce pomaznať. Vystrčí bruško a čaká, kým ho na ňom poškrabkám.
Obe moje čierne mačičky si nesmierne zakladajú na svojom vzhľade, nestrpia na svojej srsti ani najmenšiu smietku. Obe sú úžasné sebavedomé osobnosti. Sú neskutočne prítuľný a vyžadujú veľa lásky a pozornosti.
Ak chcete skutočne magickú prítulnú mačičku, každému vrelo odporúčam, aby si zohnal černulku, či černulka. Určite neoľutuje. A ak sa bojíte, že by čierna mačička prinášala smolu, tak je to pravda. Ale prináša ju len tým, ktorí ju nemajú radi svojou spokojnosťou a vedomím, že ona je úžasnejšia ako jej odporcovia.
1 Magie koček, Eva Geelen, Dobra, Praha 2001
