Bezdierkovápíšťala sa zhotovovala z kôry mladej vŕby alebo rakyty. Na spodku mala lenjednu dierku a rozličné tóny vznikali silou fúkania a prstovomotváraním spodku otvoru píšťaly. Z kôry vŕby sa robili tzv. trúby. Fúkanímvydávali prekrásny hlboký nezabudnuteľný zvuk, ktorý sa rozliehal na grúnia po okolitých vrchoch. No, najkrajšie zvuky vydávala fujara. Z ľudovýchnástrojov sa spomína ozembuch, drombľa, okarína, hranie na hrebeni, sláčikovénástroje a harmonika (heligónka).
Osobitnémiesto a aj určitú tradíciu má u nás dychová hudba. Prvú dychovkuzaložil r. 1911- 1912 tunajší učiteľ a náš rodák Peter Miko. Umrel mladýna týfus, mal len 24 rokov. Hudba nemala dlhé trvanie, na čo vplývali ajvojnové udalosti, a hudba sa rozpadla. O hudobníkoch sa zachovalitieto mená a použité nástroje: Peter Švitko a Jozef Buroš - krídlovky, Andrej Matis- baskrídlovka, Karol Okáľ - klarinet (bol to môj strýko, ako 20 ročný padoldňa 25.10.1918 na talianskom fronte na Monte Grapa), Andrej Olos - bas.S dychovkou hrávali aj nejakí Búrka a Svätý, ostatné mená hudobníkovsa mi nepodarilo zistiť, hoci kapela mala 17 hudobníkov.
Druhádychová hudba vznikla r. 1936. Nacvičoval ju kpt. Pokorný z Ružomberskejvojenskej posádky, kde bol kapelníkom posádkovej hudby. Nacvičovalo sapravidelne v sobotu od devätnástej hodiny do polnoci. Za nácvik sadirigentovi platilo. Každý muzikant doniesol na skúšku 6 Kčs. Z tejtozbierky dostal dirigent 50 Kčs. Okrem toho mu dali 2 dcl vína, 20 dkg salámya 2 rožky. Kapelník u nás učil jeden rok a na Gombáš dochádzalosobným vlakom. Hudobné nástroje si pokúpili muzikanti sami. Na ich kúpu dalkaždý 300 Kčs a ďalšie potrebné peniaze na kúpu nástrojov si požičaliv Úvernom družstve v Gombáši. Hudobníci vystupovali ako krojovanáskupina. Vyšívané pazušné kabátiky šil krajčír krojov Jozef Kútnik Šmálov (oteckňaza, profesora a literárneho kritika Jozefa Kútnika - Šmálova). Za jedenušitý kabát sa platilo 300 Kčs.
Kapelavyhrávala na rozličných slávnostiach a manifestáciách, ktorých boloneúrekom v tých časoch. Nezabudnuteľná je veľká manifestácia z 5.júna 1938 v Bratislave. Vtedy tam bol aj Andrej Hlinka a americkíSlováci Hletko a Hušek. Manifestovalo sa za autonómiu Slovenska podľaPittsburskej dohody. Z Gombáša tam bola skupina 70 ľudí. Na pohrebeAndreja Hllinku 16. augusta 1938, kde sa zišlo 100 000 ľudí, niesla jehorakvu krojovaná skupina gombášskych chlapov. Krojovaná skupina Gombašanov (150ľudí) bola aj v Bratislave 18. januára 1939, kedy zasadal Slovenskýsnem a nechýbali ani na oslavách 14. marca 1939.
Por. 1945 gombášska dychovka zanikla, ale 29. januára 1955 sa zásluhou saleziánaprof. Štefana Olosa vzkriesila tretia kapela a získala nebývalú úroveň.
