Vlastnéfašiangovanie začínalo už v nedeľu popoludní pred Popolcovou stredou.Fašiangovať chodili s hudbou mládenci. Obyčajne to poriadali rozličnéorganizácie (športovci, hasiči, divadelníci a pod.) Vydarené fašiangybývali za existencie Hudobno-speváckeho súboru Liptov pod vedením prof. ŠtefanaOlosa SDB. Neodmysliteľné boli vo fašiangovom sprievode masky. Každá maska malaironizovať svojim oblečením a správaním určitých ľudí. Bývali oblečení akocigánky, slečinky (vtedy sa u nás nosili kroje), horári, žobráci,železničiari, žandári, kominári, mladuchy, šustri, zvieratá (medvede), čertia pod. Každý sa snažil tak zamaskovať, aby vyzeral čo najsmiešnejšiea aby ho nikto nespoznal. Preto masky nehovorili a s ľuďmi sadorozumievali len posunkami. Na rukách mali rukavičky a na tvári papierovémasky. Často bývali zamaskovaní tak kvalitne, že až na muzike sa zistilo, ktosa skrýval za určitou maskou. Maskový sprievod šiel hore celou dedinous doprovodom a krikomdetvákov.
Muzikantizastali pred každým dvorom a zahrali niektorú tanečnú pesničku. Mládenci,ale aj masky vytancovali – vykrútili gazdinú a pochopiteľne aj jej dcéry.Tancoval sa obyčajne čardáš (dovýskoku) na dva kroky a polka. Pri čardášimládenci dvíhali (vyhadzovali) dievky do výšky. Starí ľudia spomínali, že tobolo preto, aby domácim narástli vysoké konope, ktoré sa v tých časochokrem ľanu u nás pestovali. Dvaja alebo traja mládenci boli výberčí. Mohlatam byť aj maska. Jeden mal prútený košíček na darované vajcia. Druhý mal drôtený ražeň a naň nastrkoval darovanúslaninku. U nás najčastejšie dávali vyberačom len peniaze, za čo darcomdali vstupenku na večernú tancovačku – muziku. V niektorých domoch ich ajpočastovali pálenkou a šiškami. Vyberači po príchode do domu erekovali –vinšovali alebo spievali:
Fašiangy,Turíce, Veľká noc príde,
ktonemá kožúška zima mu bude.
Janemám , ja nemám, len sa tak trasiem,
dajtemi slaninky, čo sa vypasiem.
A tamhore na povale, sedí mačka na slanine.
Choďtesi ju odohnať a mne kúštik odrezať!
Aksa máte porezať,
pôjdemsi sám odrezať.
Kus,kus ako hus.
Ere,ere ako dvere.
Ešte,ešte ako kliešte.
Om,om ako dom.
Fašiangovýsprievod končil už pred mrkaním v krčme, kde mala byť muzika. Nestalo sa,aby obišli niektorý dom a dvor. Organizátori fašiangovania a zábavysi urobili z nazbieraných vajíčok a slaniny večeru. V týchčasoch sa na muzike pila častejšie pálenka ako víno. Muzika trvala až dobieleho rána. Tancovačka sa opakovala i v pondeloka v utorok. V utorok o polnoci bolo posledné zahratie a muzikanti,mládenci a dievky pri pochovávaní basy imitovali plač, pričom vyvolávalirozličné pohrebné kvíliace reči.
Pochovanímbasy sa zábavy skončili, lebo Popolcovou stredou začínal veľký pôst.V pôstnom čase sa nikto neženil a nevydával a nerobili sa žiadnezábavy. Dedina stíchla až do Veľkonočného pondelka. Týždeň pre Veľkou nocouboli „kántry“ – postenie. Postilo sa v stredu, piatoka v sobotu. Starí Gombašania sa vedeli zabávať, ale v pôstnomčase prísne zachovávali prikázané náboženské zvyklosti.
