Medzi najstaršie zdokumentované pohromy patria práve povodne. Bolo ich neúrekom a často sa aj po roku alebo dvoch sa opakovali. Pre lepší prehľad ich zapíšem do storočí, ako boli zaznamenané.
16. stor.- v roku 1557 postihla náš kraj povodeň, o ktorej bolo zapísané, že odnášala všetko, čo jej bolo v ceste. Domy boli zaplavené a mnohé odniesla voda, takže sedliaci a želiari prišli aj o strechu nad hlavou. Veľké povodne boli aj v r. 1587 a 1593.
17. stor. - v roku 1602 zaplavila voda dolnú časť mesta Ružomberok a obce Gombáš a Stankovany. O povodni z 20. augusta 1620 je zapísané, že bola strašná a od „pamäti ľudskej nebola". Spomínajú sa aj povodne v r. 1683.
18. stor. - v tomto storočí bolo povodní neúrekom. V rokoch 1711 a 1725 sa rozvodnili všetky rieky Liptova a narobili veľké škody. Ďalšie boli aj v r. 1727, 1729, 1734, 1748, 1751, 1757, 1776, 1781, 1782 a 1798.
19. stor. - najhoršia povodeň musela byť r. 1813, lebo zmietla celú dedinu Radkov. Údajne z celej dediny ostali len 2 staré hrušky. Za tri dni od 25. do 27. augusta na Váhu pobrala mosty, domy, humná, sypárne a vytopila veľa obcí. Určite boli zaliate aj Gombáš, Ľubochňa a Stankovany. Voda v Ružomberku dosiahla 6 m nad normál a z domov trčali len komíny. Zmietla pokosené obilie a nepokosené úplne zamúľala (nedalo sa kosiť). V Liptovskej stolici sa utopilo 7 ľudí, 41 koní, 3 žriebätá, 5 volov, 10 kráv, 5 teliat, 283 oviec a 76 prasiec. O príčinách povodne informuje správa župného lekára, Dr. Flittnera, ktorú predložil župnej kongregácii začiatkom roku 1814 - "Relatio innundationis quae diebus augusti anni 1813 inclytum comitatum Liptoviensem devasavit." Váh zalial brehy a zapríčinil skazu nielen v Liptove, ale aj na celom Považí. Ohromné množstvo vody sa valilo dolu Považím a postupne zaplavovalo a ničilo jeho nižšie kraje. Najväčšie škody utrpeli stolice Trenčianska a Nitrianska. Do Trenčína sa povodeň privalila v noci z 26.-27. augusta. Len v Trenčíne sa utopilo 44 ľudí. V celej župe zahynulo 238 obyvateľov. V Nitrianskej župe sa utopilo 34 sedliakov. Škody zapríčinené augustovou povodňou v Liptove roku 1813 sa len pomaly naprávali. Stopy po tejto katastrofe bolo vidno desiatky rokov.
20. stor. - 28.05.1925 sa rozvodnila riečka Ľubochnianka tak, že dolu celou Ľubochnianskou dolinou poškodila nielen cesty, trať, ale postŕhala aj všetky mosty. Bolo to v čase vozenia sena z hole Perušín. Viacerí furmani boli v tom čase na holi. Seno nemohli zviesť a preto nechali vozy na holi a so záprahom šli vrchmi domov. Sená zvážali až v septembri, keď sa porobili provizórne mosty. Koľaje železničky boli na mnohých miestach popretŕhané. Na lúkach v Ľubochnianskej doline zanechala voda haldy dreva, piesku a štrku. Drevený most vedúci z Ľubochne ponad Váh bol z polovice zničený. Na dvore píly sa v Ľubochni utopil úradník drevárskej firmy OFA. Telo našli pri kompe v Stankovanoch.
Voda šarapatila aj v júni 1948 a zaplavila celý nižný koniec dediny Gombáš. V r. 1953 zničila futbalové ihrisko. Nové ihrisko bolo len škvarové a v r. 1956 ho znova zaliala veľká voda. Posledná povodeň v r. 1958 bola pre gombášsky futbal zásadná, lebo znova zničila ihrisko, ale už ho neopravovali a prestal sa v obci hrať futbal. Hráči sa rozpŕchli a hrávali za susedné obce Ľubochňa a Švošov.
V rokoch 1965 - 1975 bola vybudovaná priehrada Liptovská Mara. Pri výstavbe bolo úplne zaplavených trinásť liptovských dedín úplne a ďalšie čiastočne. Hlavným účelom vybudovania vodného diela bola protipovodňová ochrana a vďaka priehrade súčasné povodne nezasiahli našu obec Gombáš v tak veľkom rozsahu. Zatopené sú len na nižnom a vyšnom konci Hrady. Väčšie škody narobila spodná voda, ktorá zatopila viacerým občanom pivnice a záhrady.
