Práca bola veľmi namáhavá, pracovalo sacelé dni od 4. hodiny rannej až do neskorého večera. Na týchto prácach bolicelé leto až do neskorej jesene. Za vykonanú prácu dostali naturálie - pšenicua bravčovú masť. Zbožie im po brigáde poslali vagónovou zásielkou na železničnústanicu Lubochňa. Na poľných prácach často pracovali aj nedospelé deti. Ak sausilovali, dostali aj ony nejakú odmenu. Za prácou v 19. a začiatkom 20. storočiachodili naši ľudia aj do Budapešti (Pešti) a často veru aj pešo. Mnohí z týchtorobotníkov sa nevrátili a asimilovali sa s maďarským obyvateľstvom.
Tradičné bolo, že naši občania chodili zaprácou okrem Spojených štátov amerických (do Ameriky) i do iných cudzích štátov. Karol Tomlý,vyučený kováč bol v Kanade. Hoci bol veľmi zručný, na slovo vzatý majster, akoodborník nemal uplatnenie a robil len rozličné neodborné práce, ktoré nechcelirobiť Kanaďania. Žili biedne, ako vtedajší "gastarbeiteri". Jeden znich, ktorí bývali spoločne na ubytovni a vedel trocha po anglicky ba ajpo francúzsky objavil v novináchinzerát, kde ponúkali lacné vajcia. Chceli ušetriť na strave a objednali si ichväčšie množstvo. Vajcia včas prišli a poskladali sa vyplatiť dobierku. Aké boloich prekvapenie, keď po rozbití zistili, že vajcia boli sadrové a používali sasliepkam ako podnôžok. I toto sa stalo pri nevedomosti cudzieho jazyka. Zárobkyneboli, ani on nič neušetril a z cudziny si priniesol len husličky.
V Belgicku do r. 1932 pracovali v továrnialebo v bani: Jozef Jarina, Ján Nechaj, Štefan Matula, Ján Mäsiar, Jozef Surový- Dubovec, Ján Tomlý a Jozef Zubaj - Bandúr. Cez Druhú svetovú vojnu pracovaliv Nemecku: Ján Húska, Štefan Galan, Jozef Janký, Štefan Matula a Ján Turčan.
