Májebývali dvojaké: smrekové (svrčina) z kôry olúpané žrde ukončené pekne rozvetvenýmstromčekom (smrek alebo jedľa). Stromček býval najčastejšie pribitý na tenšomkonci žrde a ozdobený farebnými stužkami. Podľa dĺžky mája (žrde) musela savykopať aj jama, aby sa máj pri nárazevetra nevyvalil. Už pri jeho sadení sa obložil skalami a zasypal udupanou zemou.Máje bývali aj také, že presahovali dĺžku cez 20 m. Čím bol máj vyšší, týmbola dievka spokojnejšia a hrdšia. Takéto žrďové máje sadievali mládenci lensvojim frajerkám, s ktorými mali vážnu známosť.
Okrem týchto májov sa sadievali ešteku každému domu v dedine jelšové máje. Koľko bolo v dome žien, toľko nasadilipod obloky jelší, ale najmenej to boli dve jelše. Máje sadievali mládenci hneď pozotmení a kým posadili máje po celej dedine našlo ich už aj ráno. Pri sadení sivyspevovali a ich spev obyčajne doprevádzala rozťahovacia harmonika heligónka.Hovorili o nej, že šíri radosť a zahládza žiaľ. Keď nebola, často ju nahradilaaj ústna harmonika. Pesničiek bolo málo a pri sadení sa opakovali. Boli totieto:
"Sadíme my máje, komuže ichdáme, Hanke Tomajkovie, čôže nám dá za ne.
Sadíme my máje, čô nám dáte za ne,pálenky červenej, do krpky zelenej."
"Vstávajdievča hore, sem vo vašom dvore, ak hore nestaneš, mája nedostaneš.
Keďdievča nestalo, mája nedostalo, len takú borievku, čo nie je pre dievku."
Každá táto pesničkasa končila refrénom:
"Máj, máj, máj zelený, podoblôčkom sadený."
V pondelok poobede sa vyberalo zasadenie májov. Chodilo sa zasa s muzikou. Najčastejšie to boli husle a basa.Pred každým dvorom zahrala muzika a mládenci si zatancovali s každou ženou adievkou z domu. Za peniaze, ktoré im dali pri vyberaní od májov, dostalivstupenku na večernú tancovačku (zábavu).
