Až po skopaní a vyplanírovaní terénu sa na vytvorenej rovinke mohla stavať koliba. Spodné obvodové drevá sa položili na ploché skaly (fundamenty) a zazrubili sa rohové drevá. Niektoré koliby mali takto zazrubené na obvode koliby po dve drevá. Vtedy oproti dverám sa znížila výška prahu vtinom v hornom dreve. Na takto vytvorené obvodové steny sa pribíjali rohy. Okrem toho sa pribíjali na "vrline" (žrdi), ktorá šla po celej dĺžke koliby. Vrliny boli dve vo výške polovičnej dĺžky roha. Uložené boli na sochách (stĺpy s rozvidleným vrchom). Rohy sa zbíjali aj na horných koncoch. Koliba sa prikrývala "lubami" (kôrou) z odretých hladkých svrčín (biely smrek). Lubami boli poobíjané čelné steny a aj dvere koliby. V strede koliby boli "polienice". Mali štyri sochy. Na nich boli položené drevá (žrde), na ktoré sa ukladalo surové narúbané drevo. Polienice siahali po celej dĺžke koliby od dverí do dverí. Pod polienicami sa kládol oheň, na ktorom sa varilo a nad ním sa súčasne sušilo surové naštiepané drevo. Jeho dĺžka bývala niekedy až 1,5 metra. Vo väčších kolibách bývali aj dva ohne. Aby chlapi nespali na holej zemi, postielalo sa pekne pod seba popichanou mladou jedľovou čečinou. Čečina sa vymieňala každý týždeň. Chlapi sa na noc neprezliekali a spali v tom, ako boli oblečení cez deň. Spávali bosí a nohy mali obrátené do ohňa. Kládlo sa celú noc a ak mu na nohu odskočil žerav uhlík, potiahol nohy a spal ďalej. Chlapi bývali večer už veľmi ustatí, veď pracovali od svitu do mrku. V partii bývalo niekedy až 20 chlapov. V týchto lubových kolibách spávali chlapi pri lesných prácach len na jar, v lete a jeseni. V zime spávali v barakoch postavených pred dolinkami v hlavnej ľubochnianskej doline. Na fotografii asi z r. 1925-30 je lubová drevorubačská koliba postavená v Ľubochnianskej doline-Čierňavy.
