Osobitný zážitokbol z vystreľovania vojenských svetelných rakiet. Tieto vystreľovali naSilvestra ako rozlúčku so starým rokom .
Z obecnéhoa farského hľadiska bola legalizovaná mažiarová streľba. Strieľalo saz účelovo vyrobených kúpnych liatinových mažiarov. Strieľalo saz nich na Bielu sobotu, po Vzkriesení, ktoré bývalo o 1700hod. Posledného strelca z roku okolo 1930 som ešte poznal aj ja. Volal saKútnik. Starší ľudia hovorili, že z mažiarov strieľal pred ním aj starýOndrej Paulíny.
V archíveLiptovského Mikuláša som študoval staré zápisnice Obecného zastupiteľstva našejobce Gombáš. Zaujal ma tam nezvyčajne krátky zápis z 20. septembra 1897,ktorý znel: „Preliminár na pušný prach k službám Božím na rok 1898 bude20 zlatých.“ V tom čase bol v Gombáši farár Ján Blcha (od 1884 do1903). Bol to strýc biskupa Mariána Blahu. Strieľalo sa aj pri iných ďalších kňazochnašej farnosti. Strieľať sa prestalo ako som už uviedol okolo r. 1930.
Mnohí ešte žijúcistarí občania pamätajú na Veľkonočnú mažiarovú streľbu, ale kedy sa prestalostrieľať a ako sa strieľalo, už veru nevedeli. Strieľalo sa prihornej bráne vŕšku cintorína. Mažiar sa trocha zapustil do zeme tak, abyodpaľovací otvor mažiara bol nad zemou. Do jeho masívneho okrúhleho otvoru sa nasypal pušný prach. Tento sakúdeľou ľanu alebo konopí utesnil a zasypal ubitou zemou. Odpáleniemažiara sa robilo dlhšou palicou s rozpáleným kovovým hrotom, ktorý sazohrial (rozžeravil) vo vatre ohňa. V posledných rokoch sa používala naodpaľovanie zápalná mínerská šnúra.
Dnes je mažiarovástreľba nahradená mnohorakou tzv. zábavnou pyrotechnikou. Sú to stovky petárd,svetlíc, rakiet a pestrofarebných svetielok. Nepoužívajú sa už na Veľkúnoc, ale s veľkou záľubou po tme na Silvestra, na uvítanie Nového roka,kedy dlho do noci osvetľujú oblohu. Buchotu a osvetlení je toľko, akonikdy predtým.
Nech je už dnesakákoľvek pyrotechnika treba s ňouopatrne zaobchádzať, lebo ľahkomyseľné strieľanie môže končiť mnohými zraneniami, ba aj smrťou.
