Bola v reholi sv. Vincenta. Ako sestra Kazimíra pracovala v Štátnej nemocnici v Martine. Hoci mala skončené len základné vzdelanie, naučila sa francúzsky a vedela hrať na organe. Medzi spolusestrami hovoriacimi francúzsky bola obľúbená a volali ju Helén, aj Elén, asi mali problém povedať dlhé slovo Kazimíra. Ako 28 ročná odišla pracovať do misií v Sajgone /Vietanam/. Pred odchodom prišla posledná raz na Gombáš. Prišla sa rozlúčiť na hrob svojej matky pred ďalekou misijnou cestou, pričom si zobrala z hrobu trocha zeme. O jej pobyte vo Vietname sú dve verzie. Prvú som zapísal okolo r. 1990, ktorú mi opísala jej sestra Mária, bývajúca v Čechách takto:
V čase vojny s Francúzskom mala ísť pracovať do osady malomocných. Pri prevoze na nové pôsobisko vojenským autom, bola zastrelená vietnamskými partizánmi. Jej spolupracujúca rehoľná sestra Henrika bola postrelená len do ruky.Kazimíru pochovali /35 ročnú/ do spoločného hrobu s vtedy postrieľanými francúzskymi vojakmi.
Druhá verzia: O sestre Kazimíre Bražinovej je kniha Judák, V. a Danková, S.: EXODUS /Nitra 1996/ napísané: „Spoločnosť dcér kresťanskej lásky je misionárska. Do Vietnamu odišli Agáta Ilčíková a Kazimíra Bražinová už r. 1940. Keď sestra Kazimíra Bražinová spolu so sestrou Henrikou – Vietnamkou cestovala na nové miesto určenia, ich kamión prepadli komunisti a slovenská sestra dostala guľku do hlavy napriek orodovaniu jej domorodej sestry Henriky. Jej telo na mieste spálili. Stalo sa to 1. Marca 1947 počas komunistickej revolúcie vo Vietname.“
Obidve variácie sú zapísané v Kronike obce Gombáš – Hubová na str. 300 a 301.
