Keď som v roku 2001 odchádzal za prácou do zahraničia, ako mnoho Bardejovčanov, naše mesto malo podľa sčítania 33 237 obyvateľov. Po dvadsiatich rokoch je to už len 30 840, napriek tomu že sa tu narodilo viacej ľudí ako zomrelo. Bardejovčanov, ubudlo takmer 2400. Všetci vieme, že ak sa mesto rozvíja, mladí ľudia v ňom vidia budúcnosť, svoj život, prácu a zakladajú svoje rodiny. Ak tomu tak nie je, stagnuje a upadá. Najviac je to viditeľné v tom, koľko ľudí sa z Bardejova vysťahovalo. Za dvadsať rokov je to cez 4000. Najviac nás ubudlo v roku 2020, mínus 1259 obyvateľov. Aj keď môžeme polemizovať, že bol rok pandémie, faktom ostáva, že Bardejov v tomto negatívnom rebríčku predstihla už len Banská Bystrica z celého Slovenska.
Mesto sa pomaly, ale isto vyľudňuje. Nebojím sa povedať, že mesto chorľaveje. Chorľaveje preto, že stráca vitálne zdravé bunky – mladú a strednú generáciu obyvateľov, ktorí odchádzajú z mesta za prácou, ale aj bývanim a lepšími podmienkami. Problém je oveľa vážnejší, ako sa zdá. S odchádzajúcimi občanmi mesto stráca aj príjem do mestskej pokladnice, vo forme podielových daní a príspevkov od štátu. Ako sme mali možnosť zistiť počas posledných 20 rokov, stavanie hradieb nie je cesta, ako ľudí v meste udržať.
Je potrebné konať, pretože zmena nepríde švihnutím čarovného prútika, ale dhodobou systematickou prácou v smerovaní samosprávy, ktorá sa doteraz sústredila na niečo iné. Namiesto stavania hradieb, potrebujeme vytvoriť podmienky, pre výstavbu bytov verejným aj súkromným sektorom. Začnime vytvárať podmienky pre rozvoj poctivého podnikania, s férovými podmienkami pre každého a investíciami, ktoré prinesú vyššiu kvalifikovanú prácu do nášho mesta. Vysoké náklady na bývanie a nízke priemerné mzdy je to, čo vyháňa produktívnych ľudí z mesta. Vytvorme podmienky pre prácu a bývanie, udržíme bardejovské rodiny spolu a vytvoríme tak lepšiu budúcnosť a prosperitu nášho mesta.
