Milo Olejar
Slovensko medzi Východom a Západom
Nikdy v modernej histórii Slovenska sme neboli tak blízko k atmosfére, ktorá mi pripomína obdobie socializmu, ako dnes.
Architekt so záujmom o veci verejné a pozitívny rozvoj Bardejova a Slovenska Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nikdy v modernej histórii Slovenska sme neboli tak blízko k atmosfére, ktorá mi pripomína obdobie socializmu, ako dnes.
Reakcia na rozhovor v denníku Korzár: Kvalita života v Bratislave je nižšia ako v Bardejove, hovorí sociológ Vašečka.
Len kúsok za politickými červenými čiarami sa nachádza spoločná reč, spolupráca a tolerancia.
Keď som v roku 2001 odchádzal za prácou do sveta, Bardejov mal 33 237 obyvateľov. Po 20tich rokoch je to už len 30 840.
Umenie tvorí Bardejov a vždy spájalo Bardejovčanov. Preto by som vás rád pozval na výstavu 16 diel umelcov Bardejova.
Úspech je podľa samosprávy aj to, keď máme zmluvu na dodávku energie, ale zároveň musíme udržiavať 12 mestských kotolní.
Je bežné, že z Bardejova sa odchádza za prácou a lepším životom. Už je menej bežné, keď sa niekto vráti po 20 rokoch.
Mesto po takmer troch týždňoch zverejnilo odpoveď na otvorený list Cechu Architektov Bardejova k návrhu Námestia času.
Pred vyše dvoma rokmi som si položil márnu otázku o osude pravice na Slovensku. Nemal som schopnú odpoveď. S možnosťami, ktoré sa v roku 2016 ponúkali na pravej strane sa bolo ťažko stotožniť.
Je ťažké si to nevšimnúť. Na Slovensku by ste v súčasnosti márne hľadali hnutie alebo stranu, ktorá by reprezentovala pravicovo zmýšľajúceho občana, s ktorou by sa mohol bez veľkých výhrad (alebo bez zatínania zubov) stotožniť.
Svet je definovaný svojími protipólmi ako sú dobro - zlo, ľavicové - pravicové, konzervatívný - liberálný atd. Súčasne komunálne voľby v niektorých mestách sú mnohými prezentované a mnohými aj vnímané ako protipólny zápas post-komunistického (ľavicového) primátora s nekomunistickými kandidátmi. Bratislava je dobrý príklad.
Prednedávnom ma oslovil jeden z kandídátov na primátora v Bardejove. Požiadal ma, aby som spracoval víziu rozvoja mesta v oblasti urbanizmu a architekúry. Bolo mi veľmi sympatické, že tento človek má záujem o danú problematiku a má záujem o týchto veciach rozmýšľať a diskutovať s architektom. Nasledujúce riadky sú moja predstava o možných princípoch územného a architektonického rozvoja Bardejova.
V roku 1989 sa naštartovali zmeny ktoré mali transformovať socialistické spoločenské zriadenie ku kapitalizmu. Tieto zmeny mali priniesť rôzne druhy slobôd, vrátane tej ekonomickej. Základom kapitalistického ekonomického systému je voľný trh, ktorý umožňuje “prežiť” lepším (produktom, nápadom, podnikom, službám, politikom atd) , čím prispieva ku kvalitatívnemu rastu v spoločnosti . Ekonomika napreduje. Ľudia sa majú lepšie. Toľko hovorí ekonomická teórie v skratke.
Mesto Bardejov predáva pozemok pred vstupom do Bardejovských Kúpeľov, ktorý je určený v územnom pláne na verejnú a izolačnú zeleň. Vo svojej praxi som sa stretol s tým, že mestá vyžadujú pri výstavbe developerských projektoch určité percento zelenej plochy, ktorá je následne odovzdaná do prevádzky a údržby mesta. Avšak opačný postup - predávať mestský pozemok, ktorý je určený na verejnú zeleň, mi pripadá veľmi neobvyklé, pochybné a nesprávne nakladanie s majetkom mesta, pokiaľ mesto je naďalej presvedčené o správnosti funkcie daného pozemku.