Ja sedím tu, tu ako vždy
počúvam drísty, cítim myslenie
som ako bez vzduchu, ponorená do vody
každý ma vníma, nik nevidí moje srdca plakanie...
Píšem, depka nahána mi pero
Chce ma zdolať, chce mi vziať i meno
Mám vraj vypáliť Rímako Nero
či nahonobiť si nechcené léno?
Strácam sa v snoch iných
Kde všetci vidia mna v myšlienkach
mám splniť tie sny ich?
Som ako zavretá v cudzích snových plochách
Chcem žiť... chcem byť
no neviem to, som padlá hviezda
hviezda nuly, s kým žiť
ked spálim všetkých? To sa nedá....
Už nesnívam ako bolo
už šťastie sa na mna neusmieva milo
už nemám žiaden veľký dar
už nemám svoju jar.
Prišla jesen, za nou zima
kedy skoncí moja vina
kedy príde vlastný raj
či nie je?? Ale vraj....