Súmrak mojimi očami

Keď posledné lúče slnka sa snažia zaplaviť krajinu zlatou lahodou- začínam snívať s otvorenými očami. Bledomodrá obloha začína strácať na svojej kráse a mení sa na vlnité ružové more, ktoré sa rozprestiera po celom okolí. Mesiac ticho preberá od slnka úlohu náhradného osvetlovateľa. Posledné lúče sa predierajú cez hrozivý súmrak, ktorý sa čo nevidiac zmení na hlbokú tmu. Už len chvíľu a na stráž sa postaví mesiac, ktorý sa doteraz tváril iba ako pozabudnutý biely obláčik na oblohe. Tak ako slnko, tak sa aj všetko živé chystá na odpočinok. Vtáky už nepoletujú sem a tam, aj ľudí na uliciach ubúda. Každý cíti ako smutný večer preniká do kostí so snahou zlomiť Ťa. Celý ťa pohltí. Únava a starosti kreslia v mesačnom svetle tmavé tiene do duší. Všetko postupne zmĺkne- prichádza ticho. Slnko vyhralo hru na skrývačku. Hviezdy sa pomaly rozostúpia po celej oblohe. Pomáhajú mesiacu splniť úlohu nočného strážcu. Po chvíľke sa stratí akýkoľvek náznak denného svetla. Všetko zaľahne a prikryje sa hustou tmou.