Od začiatku bolo jasné, že hoci sa stretnutie moderátora Michala Havrana a Richarda Sulíka skrýva za tému fašizmu a extrémizmu na Slovensku, v skutočnosti pôjde o meranie síl (chápme osobného ega) týchto dvoch respondentov.
Moderátor diskusie Denníka N Lukáš Fila sa snažil veci čiastočne zľahčiť tým, že už na začiatku uviedol veci na pravú mieru: To hlavné, čo nás zaujíma je, či je Sulík naozaj „trapnučký fašista“. Hneď bolo teda jasné, ktorým smerom sa diskusia bude uberať. Nešlo ani tak o to, čo je extrémizmus na Slovensku a ako proti nemu bojovať, ale kto dokáže lepšie argumentovať. Havran a Sulík sa „dissovali“ ako dvaja raperi na ulici, išlo len o to, ktorý argument (ak sa to tak dá nazvať), bude mať väčšiu odozvu v publiku.
Vzhľadom na tento atribút bolo vidieť, že Sulík ako šéf SaS má predsa len väčšie skúsenosti s konfrontáciou s inými, niekedy aj neprajnými názormi, a dokázal Havranovým útokom odolávať. Novinár sa naopak často nedokázal správne vyjadriť, sám sa utápal vo svojich argumentáciách, ktoré boli príliš nečitateľné a filozofické, aby nimi mohol svoj výrok o „trapnučkom fašistovi“ obhájiť. Je to pochopiteľné, keďže novinárovi stačí rozprávať jazykom svojich čitateľov, zatiaľ čo politik musí rozprávať jazykom, ktorému rozumejú všetci jeho potencionálni voliči.
Keď sa dostal na stôl samotný pojem fašizmus, obaja sa, pochopiteľne, v argumentáciách rozchádzali. Zatiaľ čo Sulík tento pojem zužoval na definíciu na wikipédií, Havran sa snažil diskusiu posunúť do viac filozofickej, nie príliš vecnej roviny. Tento postoj však vyznel veľmi samoúčelne, keďže Havran sa pokúšal svoju definíciu rozšíriť tak, aby do nej zapadal jeho oponent. Pri takejto relativizácii pojmu „fašista“ nakoniec došlo k očakávanému záveru – že fašista je vlastne Havran, keďže sa povyšuje nad ostatné názory.
V tomto bode sa dá polemizovať s tým, či Havran svojou argumentáciou naozaj sledoval iba dosiahnutie osobnej výhry v tejto debate, alebo všeobecný záujem. Počas celej diskusie sa tváril povýšenecky a arogantne, niektoré Sulíkove výroky vysmial. V tomto atribúte sa však obaja vhodne dopĺňali, a tak vznikala naozaj unikátna šou, ktorá sa často dostala do stavu, keď už naozaj nebolo rozoznateľné, či ide o spoločenskú zábavu, alebo o vážnu diskusiu. Úroveň sa naozaj ani nepriblížila intelektuálnym reláciám, ktoré moderuje Michal Havran, skôr s podobala na predvolebné diskusie, v ktorých sa lepšie cíti Sulík.
To, že sa títo dvaja principiálne na ničom nezhodnú, bolo v podstate jasné. Zaujímavé je však to, na čom sa nevedomky a tak nejako automaticky zhodli. A to bolo označenie Mariána Kotlebu za fašistu. V tejto téme si zrazu v ničom neodporovali, zaujali rovnaké stanovisko. V tejto súvislosti však netreba Sulíka obhajovať. Hoci argumentoval, že nevedel, kto Kotleba je, keď sa s ním tajne stretol pred šiestimi rokmi, takéto vysvetlenie rozhodne nestačí. Príslušníci akejkoľvek politickej strany by sa nemali s fašistami stretávať, nech už sú ich úmysly akokoľvek pragmatické. Richard Sulík toto stretnutie neoľutoval, čím svoju pozíciu v dobre rozohranej debate výrazne zhoršil.
Na Slovensku teda máme definíciu fašizmu. Je ňou Marián Kotleba. Ten, pri ktorom sa toto slovo skloňuje najčastejšie, a ktorý tento pojem zaviedol do bežnej diskusie. Má teda zmysel relativizovať ho na úroveň, keď takto označíme každého, pri kom máme pocit, že by sa ním mohol stať, alebo jednoducho len nesúhlasíme s jeho názorom?
Svet nie je taký idealistický, ako si ho predstavuje Havran, ani taký pragmatický, ako ho predstavuje Sulík. Dobre to bolo vidieť pri poslednej otázke moderátora k Havranovi: Keby ste si mali vybrať, či by mal byť politický líder na Slovensku Sulík alebo Fico, koho by ste zvolili? O oboch ste povedali, že sú potencionálni fašisti. Havran reagoval: prečo si mi položil takúto otázku? Myslím, že žiadny z nich.
Fico je však predsedom najsilnejšej koaličnej strany a Sulík predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Neschopnosť odpovedať na túto otázku preto znamená neschopnosť reflektovať realitu. Žiť v idealistickom svete podľa Havrana by bolo síce úžasné, ale je to utópia. Richard Sulík (bohužiaľ) momentálne ponúka to lepšie, čo na naša politická scéna má. A označiť ho za fašistu len tak z roztopaše, pretože môžem, nie je veľmi múdre. Havran sa na debatu dôkladne nepripravil, preto ju prehral. A kto ju vyhral? Nie Sulík, ale Kotleba...zase.
