Chcem v krátkosti vysvetliť, prečo som na rozdiel od niektorých kolegov nezmenil názor a rozhodol sa ako jediný zdržať sa hlasovania (27 poslancov za, 2 nehlasovali, a moja maličkosť sa zdržala, pričom zo Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca odišla skupina poslancov okolo kolegov Borguľu a Chrena).
Išla Marína do kasína...
Dlhšiu dobu bolo zjavné, že v hlavnom meste je vôľa výrazne “zosekať”, alebo úplne zrušiť miesta s výhernými automatmi. Petícia, ktorá reagovala na masívnu prítomnosť herní na území Bratislavy tak prirodzene našla veľkú odozvu. Iniciátorom a aktivistom sa treba poďakovať za ich odhodlanie bojovať proti gamblerstvu. Upozornili na dlhodobý problém, ktorý sa v meste rozmohol v posledných rokoch: zasmradené herne, ktoré ako „kvázi podnikanie“ stabilne prežívajú na našich sídliskách (spolu s krčmami a záložňami). Pôsobia ako negatívny príklad pre bratislavské deti a oteckovia zo slabších sociálnych rodín v nich doslova ruinujú už aj tak skromné rodinné rozpočty... Navyše, tento typ prevádzok nekultivuje verejné priestranstvo, ale práve naopak môžu pôsobiť ako negatívny príklad pre deti
Súhlasím s tvrdou reguláciou hazardu, napokon, sám som petíciu podpísal. Sídliskové herne považujem za dlhodobý problém a tlak na ich zákaz v obýtných domoch je pochopiteľný a správny. Nepochybujem tiež o úprimnom záujme väčšiny členov petičného výboru, poslancov a najmä všetkých ľudí, ktorí petíciu podpísali, klepnúť hazardu po pazúroch...
Som však presvedčený, že napríklad hotelové kasína sú súčasťou vyspelej mestskej kultúry, a patria do koloritu každého európskeho mesta. Prinášajú turistov a s nimi aj financie. V tejto súvislosti som viackrát poukázal na príjem cca 3 milióny euro ročne, o ktoré príde hlavné mesto po úplnom zákaze hazardu.
Nuda v Brne? Ani náhodou...
Skúsenosti z minulosti navyše hovoria, že absolútne zákazy a príkazy vážne sociálne problémy nikdy nevyriešili. Predpoklad, že jednoduchý administratívny úkon napraví zložitý spoločenský neduh, je buď výsledkom lacného politického marketingu, alebo prostým zakrývaním si očí pred realitou. Typickým príkladom je Brno, ktoré pristúpilo k plošnému zákazu hazardu v roku 2014. Vznikli ilegálne herne, gambleri sa presunuli na internet, alebo došlo k šikovnej zmene formálneho názvu výherného zariadenia, a „gambluje“ sa veselo ďalej...
Trochu filozofie na záver...
Primátor po prvom neúspešnom hlasovaní vo februári 2017 tému priniesol na pôdu MsZ opäť koncom marca. Keďže predložený návrh všeobecno-záväzného nariadenia mi opäť neumožňoval rozdelenie hlasovania podľa jednotlivých druhov prevádzok, vnímal som ho skôr ako PR počin, než ako serióznu snahu vysporiadať sa s problémom herní na území mesta. Preto som sa zdržal hlasovania, napriek tomu, že totálny zákaz bol napokon prijatý kvalifikovanou väčšinu poslancov. Bratislava tak bude mať, ako druhé mesto v Európe úplný zákaz herní (druhým takým mestom je Moskva, čo je myslím pre celú situáciu príznačné).
Napriek pomerne agresívnym útokom a hnusným obvineniam si za svojim názorom stojím. Moja predstava poslaneckej práce je nasledovná: Pokorne načúvať hlasu občanov a obyvateľov mesta, riešiť ich problémy a požiadavky. Zároveň ale mať vytýčenú jasnú víziu a cestu, ako by malo pekné a úspešné mesto vyzerať. O tejto ceste by mal poslanec ľudí aktívne presviedčať a otvorene ho presadzovať. Z času na čas je tiež dôležitá odvahu polemizovať aj s väčšinovým názorom, akokoľvek sa to z krátkodobého hľadiska javí nepopulárne. Ide o večnú dilemu voleného zástupcu „ľudu“: Pasívne a zbabelé nadbiehanie verejným náladám, verzus zodpovedný a sebavedomý výkon mandátu. Poslanec, ktorému ide o vlastný „flek“, verzus poslanec ktorému ide o mesto. Alebo, inými slovami zodpovedný politik verzus...populista.
P.S. Dávam sem aj komentár Petra Schutza, ktorý sa na stránkach denníka SME vyjadril k celej problematike. Výstižnejšie a jadrnejšie sa to hádam už ani napísať nedá:
Posonium gambling act
Odboj proti hazardu nabral v BA také spády, že sa nedá odolať čestnému vyhláseniu: byť členom zastupiteľstva, autor by hlasoval proti zákazu.
Akási regulácia výherných automatov (resp. klientely, ktorá sa zúčastňuje), kde celá „hra“ je hádzanie mincí, je legitímny princíp.
Plošné vyháňanie pokru, blackjacku a rulety za mestské hradby je však číry fanatizmus a iba nová variácia netolerantných vojen so zlami, na ktoré módne vlny ukážu prstom.
Omyl (nedorozumenie) je, že odveký ľudský pud hrať a hrou sa zabávať, má nielen svoju temnú – isteže má –, ale aj svetlú stránku, ktorá zlepšovala ľudstvo na ceste k dnešku.
Morálna extáza nad hazardom je prázdny chod, keďže čím viac prohibície, tým viac nekontrolovaného a nezdaneného hazardu na internete.
(Zdroj: Autorská stránka Petra Schutza z 23. februára 2017, URL: https://komentare.sme.sk/c/20467414/rozpravkovy-dom-cerveny-trpaslik-a-liberalny-dvor.html)
