Včera sa syn vrátil zo streleckého krúžku a referoval, že chlapci si priniesli hračky a strieľali do nich. Neboli to plyšáci, ani nejaké lacné figúrky, boli to elektronické hry, a rátal sa zásah do obrazovky, čím sa hra zmenila na odpad. Moje decko nevedelo pochopiť, že tí chlapci si tieto veci nevážia. Ja som nechápala ani to, prečo nezakročil pán učiteľ, ale to je už iná téma.
Každá doba má svoju „zlatú mládež", detičky rozmaznané, dotované rodičmi, ktorí nemajú alebo nechú mať na ne čas, ktorým väčšina ich rovesníkov tajne závidí neobmedzené možnosti. Rodičia sa hrozia, či práve ich dieťa nebude mať za kamarátov niekoho z týchto, a iní pohŕdajú tými „normálnymi, priemernými".
Výchova takéhoto dieťaťa je pomerne jednoduchá, avšak finančne náročná. Ráno si môže matka dlhšie pospať, keďže nechystá potomkovi desiatu, prípadne ani raňajky, stačí nezabudnúť dať do peračníka zopár korún. Teda, minimálne 30 - 40. Niekedy si to dieťa kúpi aj bagetu či žemľu, väčšinou cukríky a čokoládu, neskôr má za dva dni bez desiatej balíček cigariet. Vždy sa nájde vyspelejší kamarát, ktorému teta trafikantka fajčivo predá.
V škole také deti všetci poznajú, majú aj kopu priateľov, či „priateľov", malé pozornosti spravia svoje. Ak sa niekto postaví na odpor, beda mu! Šikana je sranda, a keď sa to prevalí, tatíček kúpi počítač pre školu a život ide ďalej. A čo po škole? Kým sú mladší, vyrieši to telka, vlastne playstation (plejstejšn dva teraz fičí, ako spievajú Desmod), PC, gameboy, internet...
Keď povyrastú, nájdu si svoje miesto v nejakom bare, spolu s kamarátmi. Preberajú pipky, teda čajočky či baby, frajerov, chalanov, módu, autá, skúsenosti rôzneho druhu, skúšajú všetko, k čomu sa dostanú. Najnovšie medzi dievčatami letí sex s iným dievčaťom.
Peniaze otvoria všetky brány, zalepia všetky oči, zavrú všetky ústa. Rodičia pracujú, samozrejme! Aby si ich ratolesti mohli kúpiť najnovšie bundy, tričká, čižmy, mobily; aby im mohli na narodeniny darovať auto a pod stromček byt.
Krásny štart do života týchto arogantných, sebeckých a tupých jedincov s pomýlenými životnými hodnotami a prioritami, ktorí budú svoje deti vychovávať nie inak ako boli vychovaní oni.
Už sa nečudujem povzdychu „ach, tá dnešná mládež!"