Olívia Olivieri
Dobre mi tak, keď som namyslená!
Pred najrýchlejším maliarom si nakreslím na ksicht tvár prijateľnú pre široké masy aj moje najbližšie okolie. Vlasy poukladám do tvaru, ktorý sa dá nazvať účesom a nie vrabčím hniezdom a zafixujem lakom. Oblečiem si niečo, čo ukazuje to pekné a zakrýva to neželané a na záver si podvihnem sebavedomie vysokými opätkami, ktoré, ako je nám ženám známe, sú na toto niekedy lepšie ako psychoterapeut. Pyšná na vytvorenú ženu odchádzam. Stojím na prechode, autá sa mihajú, nedá sa nevšimnúť si, že takmer každý vodič otočí hlavu mojim smerom a so záujmom sa pozrie. V ich očiach vidím uznanie. V duchu sa pousmejem a od pýchy tuším aj trochu povyrastiem. Oplatilo sa venovať si trochu času! Pyšne sa obzriem okolo seba a ...
