Celiakia je zápalové ochorenie tenkého čreva s precitlivenosťou na pšeničnú bielkovinu lepok - glutén. Súčasťou gluténu (lepku) je proteín gliadín, ktorý sa nachádza v pšenici, jačmeni, raži a ovse (http://www.celiakia.sk/) (ahoj, Jožko Klucho :-)).
V praxi to znamená, že všetky potraviny, okolo ktorých lepok iba prebehol, máte prečiarknuté dvoma červenými hrubými čiarami. Adios, bagety, hot-dogy, richmany, hitmany, McDonalds... Zbohom, čerstvá chlebová kôrka, chrumkavý rohlík, soletky, horalky, esíčka...
Celiakia sa u nás v rodine vyskytla, ale keďže to bola vzdialená rodina, nevenovali sme tomu pozornosť. Vedeli sme, že nesmie múku a múčne výrobky a s tým sme si vystačili.
Až do času, kým ju nezistili aj krpatej. Teda mojej dcére. Dievčatko bez nejakých príznakov, pri ktorých by nám „zaplo", že môže mať takúto poruchu. Dievčato - bacuľka. S trocha väčším bruškom; občas sme si ju doberali, že čaká trojičky. Často však bývala chorá, preto sme navštívili alergologicko - imunologickú ambulanciu. Okrem astmy sa zistila aj celiakia a neznášanlivosť bielkoviny kyseliny mliečnej. Na raňajky miesto kakaa čaj, jogurty sme so synom jedávali, iba keď nebola doma. Nasledovala „hadica". Báli sme sa jej, hľadala som všetky informácie o tomto zákroku. Pani doktorka - gastroenterologička - bola veľmi milá. Ukázala nám obávanú „hadicu", ktorá bola tenká ako špageta, zakončená malým kovovým niečím. Nič, čo by decko nemohlo prehltnúť. Dcére sľúbila, že počas vyšetrenia sa môže pozerať na priamy prenos z jej vlastného bruška. Sľub dodržala, dcéra mala veľký zážitok! O dva týždne sa obavy potvrdili. „Príďte čo najskôr," povedala pani lekárka. Bolo mi všelijako. Na jednej strane som bola rada, že to nie je iné ochorenie. Na druhej strane... Z množstva pocitov, ktoré ma ovládli, by som vedela identifikovať iba smútok. Už neodbehneme s malou iba tak do obchodu, keď nás prepadne hlad v meste, kúpiť si niečo pod zub. Nepôjdeme do „Mekáča". Nebude zmrzlina. Pizza ani reštika. Bolo mi jej ľúto.
Po presnorení množstva internetových stránok venovaných danej problematike (ahoj, Jožko Klucho) mi prišlo ľúto mňa samej. Nielenže budem musieť kupovať špeci potraviny za špeci ceny, ale to vybavovanie! ÚPSVR, hygienik, obvodný lekár, kúpele, školská jedáleň...nebyť mamy, ktorá mi veľmi pomohla, asi by som nebola ani v polovici všetkých vybavovaní. Musím povedať, že na úrade boli veľmi milí a ústretoví, dokonca si ma hneď „odchytila" pani Katka Hajtášová z OZ celiatikov a ponúkla mi prihlášku.
Ešte skôr, ako som krpca prestavila na zdravú stravu, zašli sme do cukrárne a potom do McDonalda. Natlačila do seba, čo vládala.
Doma nadišla ťažká chvíľa. Sadla som si k nej a povedala som jej, že skutočne má celiakiu. Vedela, čo to je a čo ju čaká, už predtým sme sa o ochorení rozprávali. „A obedy si budem nosiť do školy?" „Áno, zlatko." „Yes! To bude super!" Ona sa t e š i l a!!!
Prvý nákup v biopredajni. Asi ako panna v sexshope. Preboha, načo je silná múka? Jogurt bez lepku, mlieka a cukru - bude aj bez chuti? Čo sa dá upiecť z amarantovej múky? Môže vôbec amarantovú múku? Fíha, morské riasy! A ryžový papier! Proso...som myslela, že to iba vtáky dzobú... Kombinácia bezlepok a bezlaktóza je zákerná, všetko študujem, drobné písmenká mi po chvíli pred prižmúreným očami splývajú v jednu súvislú čiaru. Po polhodinovej selekcii sa víťazoslávne postavím k pokladni. Dva balíčky cestovín, dva koláčiky, jeden chlieb, tri sójové jogurty (aj pre mňa a malého, ochutnáme), sójové mlieko, dve zmesi na prípravu kaše - kukuričná, ryžová, a jedna zmes na prípravu koláča.
Je to pre zdravie dieťaťa, vravím si, keď v obchode oproti horko oplakávam vysnívané lodičky v cene bionákupu, na ktoré som čakala od zimy, kým zlacnejú. Ešte raz si - zdravie je najdôležitejšie - zopakujem pri odchode z lekárne - probiotiká, a pri odchode zo zelovocu. Chýbajúce bielkoviny a vitamíny z mlieka a mliečnych výrobkov treba nahradiť zvýšenou spotrebou ovocia a najmä zeleniny.
Doma ochutnávka. Malý krajec chleba tlačím do seba asi pol hodinu. Ani sa nesnažím presvedčiť malú, že je chutný. Jogurt bez cukru, lepku a tuku jej tiež nechutí, nám so synom zato ano. Podobne koláčik. Začínam byť zúfalá. Čo ti dám jesť, dieťa moje? Skúsim kašu. Ryžová jej chutí, našťastie. Pečiem prvý bezlepkový koláč a medzitým varím cestoviny so zeleninou . Cestoviny sú dobré, aj koláč sa vydaril. Má síce zvláštnu chuť, akoby prázdnu, neviem to ináč pomenovať, proste - niečo tam chýba, ale dá sa zjesť a chutí aj malej, to je hlavné. Ku koláčiku sójové mlieko. Nadšene ho ochutnám a vypľujem do výlevky. Źeby ropný produkt? Decká sa tvária rovnako.
O pár dní si z lekárne odnášam potraviny na predpis. A začína doba experimentovania. To je asi najťažšie obdobie pre všetky maminy takto postihnutých detí. Zatiaľ viem, že so silnej múky jedlé žemle nespravím, že z chlebovej múky po pridaní rôznych ingrediencí dokážem upiecť chlieb s chrumkavou kôrkou (úspech!), zistili sme, ktoré sójové jogurty ano a ktoré decká nemusia, a že sušené sójové mlieko je pitné, kým krabicové - ako som už spomínala.
Stáva sa zo mňa žienka domáca na polovičný úväzok, keďže každý večer musím variť na druhý deň iné hlavné jedlo. Dcéra každé ráno ide s obedárom do jedálne a nesie si svoj diétny obedík.
Zatiaľ to platí iba pre krpatú. O mesiac možno už aj pre syna. A keďže gény sú sviňa...ale na to radšej nebudem myslieť, zvlášť nie teraz, keď mám pred sebou dobrý obed. Z „normálnych" surovín. Aj keď - musím uznať, že niektoré bezlepkové sú tiež chutné.
Bude nám chvíľu trvať, kým si zvykneme. Ja na prípravu nových potravín, ona (a možno i on) na ich chuť.
Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Ani táto bezlepková. Obávala som sa najmä úzkeho sortimentu výrobkov pre celiatikov a nedostatku obchodov, kde by sa dali zakúpiť. Našťastie, sú špecializované obchody, dokonca reštaurácia i cukráreň, aj v „obyčajných" obchodoch sa dajú nájsť výrobky pre celiatikov, a nie je ich tak málo. Aspoň tu v BA. Verím, že postupne sa rozšíria aj aktivity pre deti, ako sú napr. tábory.
A poviem vám - už sa ani tých experimentov s potravinami nebojím, práve naopak, teším sa na ne.
Aby som nezabudla - po nasadení diéty sa o pár dní malej zmenšilo brucho, takže už jej nemôžme hovoriť, že čaká trojčatá. Teraz to vyzerá už iba na jedno :-).
