Hovorím iba o láske medzi mužom a ženou.
Kde je tá láska? Na začiatku? To je chémia. Vedecky dokázané. Kokteil hormónov, ktorými sa opája náš mozog, má na svedomí „motýle v bruchu" a „svet je gombička, hlavne, že mám teba". Zamilovanosť. Nie láska. Príliš krehké na lásku. Niekedy stačí prvá hádka a motýle zdochnú, ich zvyšky sa vyplavia spolu s preliatymi slzami. Alebo sa nájde jednoducho krajší, lepší, iný ...-ší objekt.
Dostatočne opitý mozog sa prenesie aj cez takéto banality. Vysvetlenia, odpúšťania... Hlavne, že sme ostali spolu. Z lásky? Ak milujem, neubližujem.
Po čase tí dvaja vedia, že jediné, po čom túžia, je byť spolu stále. Byť s tým druhým čo najviac. „Chcem ťa mať stále po svojom boku." Láska, alebo sebectvo?
V tomto štádiu sa väčšinou zvyknú zobrať. Doviedla ich k sobášu láska? Čoby, jednoducho v ich mozgu ešte stále koluje dostatok hormónov, skresľujúcich realitu. Alebo je realita neskreslená. Vtedy hovoríme „musela sa vydávať".
Začnú spolu bývať. Na prežitie treba toleranciu. Tolerancia, nie láska.
Všetci sme iní. Máme rozdielne názory, rozdielne potreby a túžby. Pri ich zlaďovaní dochádza neraz k stretom, treniciam a hádkam. A pri vynucovaní si svojho záujmu aj k fyzickému násiliu. Toto láska nemôže byť. V žiadnom prípade. V tom lepšom to môžme nazvať spolužitie.
Niekto to vzdá. Odíde, alebo požiada o rozvod, podľa toho, či majú ten „prepotrebný" papier. O láske opäť nemôžme hovoriť, pretože „láska pretrvá."
Niekto bojuje ďalej. V snahe udržať - nazvem to spolužitie - odpúšťa, spytuje sa sám seba, kde spravil chybu. Odpúšťanie z kresťanského hľadiska je prejavom lásky. Lenže - prečo musíme odpúšťať? Pretože niekto ubližuje. A už tu ide o vzťah ubližovanie-odpúšťanie. Keď nás niekto miluje, nebude predsa ubližovať?! A potom netreba odpúšťať. Opäť nič, láska „má byť vzájomná."
Život ide ďalej. Tí dvaja toho dosť preskákali. Už presne vedia, kedy kto čo spraví, povie. Vedia, čo môžu očakávať, a do čoho netreba vkladať nádeje. Zvykli si na seba.
Takto na seba zvyknutí to doklepú až do konca.
Čo je vlastne láska? Je to guláš chémie, zamilovanosti, sebectva, tolerancie, odpúšťania, ubližovania, zvyku?
Takto rozmenené na drobné to romanticky nevyzerá...
