Futbal ho nebaví, možno preto, lebo nebolo toho, čo by s ním na dvore behal za loptou. Bavia ho autá, no keďže žiadne nemám, šoférovať môže akurát tak pokrievkou na stoličke v kuchyni. Útrobám motorov rozumie na takej úrovni ako ja, čiže nijako. Nemá si s kým zaboxovať, veď keby si udrel do mňa, minimálne mi praskne rebro, a bitka so sestrou sa neráta, sestra mu vždy zasadí prvú ranu priamo do žalúdka a tým je odpísaný, alebo prídem ja a to je tiež koniec bitky. O babách sa s ním rada rozprávam, zatiaľ mu to stačí, keď však ešte trochu povyrastie a začne mi brať žiletky a penu na holenie (pre dámy!), pravdepodobne mu už stačiť nebudem a bude mu chýbať ten chlapský pohľad na svet.
Keď som nechcela, aby moje deti chodili z družiny posledné, dala som si inzerát "Hľadám opatrovateľku". A tak mi napadlo, iba čisto teoreticky, že si podám inzerát "Hľadám mužský vzor pre syna". I začala som premýšľať, čo by takýto adept mal spĺňať. Mal by byť
- aspoň trochu športový typ, lebo v chlapcovi treba prebudiť športového ducha, ktorý v ňom drieme,
- trpezlivý, aby trpezlivo odpovedal na synove otázky,
- sčítaný, aby mu rozšíril obzor,
- manuálne zručný, aby ho naučil aspoň základné domáce opravy,
- kultivovaný, rozhľadený, slušný, citlivý a so zmyslom pre humor, samozrejme
Pridaná hodnota - mohol by vedieť variť, lebo hoci ja som dobrá kuchárka, syn sa "nechytá" do varenia, ovládať matematiku a angličtinu a vedieť ich aj vysvetliť.
Keď mi však myšlienky zablúdili ku slovám ako "chrumkavý", "pekne voňať", "široká hruď", zastavila som sa - pre koho to hľadám? Aha, pre syna.
V duchu som si prebrala ešte raz požiadavky na mužský vzor pre môjho syna...
Zajtra začnem na dvore kopať do lopty, prečítam si zopár kníh s technickým zameraním, naučím sa opravovať vodovodný kohútik, zavolám syna aj k vareniu a nielen k umývaniu riadu, v nedeľu pri zvuku motorov F1 nezaspím a keď pôjdem okolo môjho pokladu, štuchnem ho pod rebrá, nech si "udrie". A po dobrom nedeľnom obede si, rozvaliac sa na stoličke, nahlas odgrgnem. :-)
