Síce sa môžte rozťahovať na celej posteli a nikto vás neotravuje, keď nemáte na niečo chuť, no na druhej strane nie je ráno koho vyhnať, nech dnes spraví raňajky, veď vy ste robili doteraz.
Keď bolí hlava, na duši sa rozlieha smútok, vnútro zožiera zúrivosť alebo keď nie je nálada na nič, proste keď chce byť človek chvíľu sám, nedá sa povedať „choď za (tým druhým)", treba sa obrátiť na toho druhého vo vlastnom vnútri a dúfať, že aj jeho nepostihlo v tej istej chvíli niečo podobné.
Čo si doma navaríte, to si aj zjete. Doslova. Nemáte inú možnosť, iba sa postaviť k hrncom a variť, hoci ste chorí alebo unavení. Nikto iný nenavarí, rovnako je to s poriadkom. Z akého (ne)poriadku odídete, do takého sa vrátite. Pokiaľ nezaúradujú deti, ale tie rozhadzujú väčšinou iba svoje izby. Tu vidím malú výhodu, a síce, že keď upracem a vezmem decká so sebou, viem, že keď sa vrátim, nečaká ma žiadne nemilé prekvapenie v podobe ponožiek na kuchynskej linke či pivovej fľaše na koženej sedačke. Alebo že sa nebudem musieť tváriť nad nejedlou gebuzinou navarenou drahou polovičkou ako keby som jedla jedlo, ktoré varil sám Medveď.
Aktuálna téma - dovolenky. Výborné! Neriešite, či pôjdete na poznávací zájazd a budete sa trmácať kade-tade, alebo vylihovať na pláži, a či vôbec pôjdete na pláž, a nie na hory. Dovolenku v zahraničí máte vybavenú, pretože všade treba dve plne platiace osoby, to znamená, že zaplatíte za dvoch dospelých aj keď druhé je dieťa a potom máte nárok na zľavu na tých ďalších fafrnkov. Buď si nájdete obetavca, čo s vami pôjde, alebo v lepšom prípade sa trepete do Bulharska či Grécka autobusom, lebo riskovať, že v Chorvátsku vám za tie prachy bude pršať sa fakt neoplatí. V ešte lepšom prípade strávite dovolenku na Slovensku, najčastejšie v mieste bydliska a blízkom okolí. Pozitívne na tom je, že za prachy, za ktoré by ste sa do zahraničia nedostali, si tu môžte celkom pekne tie dva týždne užiť.
Dovolenka celkovo je vcelku adrenalínová záležitosť. Čerpá sa aj keď sú deti choré, aj keď je mamatata chorý, a treba ňou pokryť sem - tam nejaké vybavovačky, lebo veď úrady sú tu pre nás v rovnakej pracovnej dobe, ako sme my v práci. Prázdniny??? Prosím vás, kto máte známosti na ministerstve školstva, nemohli by ste sa prihovoriť? Veď tie decká toľko voľna skutočne nepotrebujú! A ešte v lete, dva mesiace v kuse! Vďaka tomu, že naši dôchodcovia sú čoraz starší, než sa dostanú na zaslúžený odpočinok, rapídne ubúda babiek v tom pre rodičov príjemnom zmysle slova. Babky a dedkovia majú tiež svoje dovolenky, a ani tie nie sú neobmedzené, okrem toho ich tiež využívajú na stráženie chorých vnúčat.
Ostávajú ešte tábory, je ich nepreberné množstvo. Stačí jeden zlý výber a krpec má „krásne" spomienky a „obrovskú chuť" ísť do ďalšieho tábora.
Najlepšie je teda kúpiť dom, aby sa decká neflákali po ulici, ale mohli vybehnúť na dvor a vybujačiť sa tam. Skúste požiadať o hypotéku s jedným platom a dvoma vyživovacími povinnosťami! Myslím, že tá pani na úverovom sa smeje doteraz. Alebo požiadať o byt mesto; rozosmejete aj všetky tamojšie úradníčky a možno aj primátora. Takže máte na výber - a dokonca z troch možností - bývať u rodičov (najlepšie, ak vás zavialo napr. z Humenného do Bratislavy, kde už máte fajn džob, deti školu a celkovo dobré zázemie), alebo si môžte našetriť veľa veľa krabíc a polystyrénu na zateplenie a vystavať si bývanie ála Homlesák kdesi uprostred parku (bývanie v prírode je super), alebo si prenajmete byt. Mne sa pozdávala tretia možnosť, takmer som skončila pri druhej, lebo keď som povedala zázračnú formulku „s deťmi", nikto mi nič zrazu prenajať nechcel.
Financie sú kapitola sama o sebe. Dostávate výživné na deti, resp. aby som bola reálna - na výživné na deti máte nárok. Lenže ak sa druhá strana jedného pekného rána zobudí a povie si stačilo, tak sa môžete aj na hlavu postaviť. Náhradné výživné je pre tých s nižším príjmom, takže keď ste si našli dobrú robotu kde aj trošku zarobíte tak, aby ste tri týždne nežili na chlebe s Ramou, idete proti sebe. Človek neplatí, exekútor má nejaké vaše výživné v paži, on má exkluzívnejšie pohľadávky, zrýchlené konanie na polícii trvá aj vyše roka a nikto sa nestará, z čoho kúpite deťom nové boty. Zato tetušky zo sociálneho vás veľmi ostro sledujú. Ale to je na iné kapitoly.
Raz mi známy povedal, nech sa nesťažujem, mám, čo som si vybrala. Nie, nesťažujem sa. Nepoznám normálnu maminu, ktorá by si z dvoch možností nevybrala tú s deťmi. Vybrala som si aj ja, ale keby som vedela, čo všetko ma čaká, koľko problémov, starostí, smútku, znechutenia a polien nahádzaných pod nohy prináša život rodičom, ktorí sami vychovávajú svoje potomstvo...vybrala by som si rovnako.
Nepotrebujem poľutovanie.
Nič totiž neznie matke krajšie ako „Ľúbim ťa, mami", žiadne objatie nie je nežnejšie ako objatie dieťaťa a žiaden bozk nie je sladší, ako ten detský. A to stojí za všetky trápenia.
