Po asi tridsiatich klincoch, metri štvorcovom opadanej omietky a dvoch opuchnutých prstoch som to vzdala a zavolala na Infocentrum, nech mi poradia, kde zoženiem profesionálneho zatĺkača klincov, alebo vŕtača dier. Dostala som zopár kontaktov na vŕtačov dier. Niektorí nedvihli, asi vŕtali a nepočuli zvoniaci telefón, iní nemali čas, asi už vŕtali inde, niektorí už nevŕtali vôbec. Nakoniec som našla jedného voľného vŕtača. Sľúbil, že do hodiny príde. Do hodiny, ale neupresnil, do ktorej.
Čakajúc na vŕtača - profesionála sa mi mysľou premietali rôzne maily pre ženy, kde chrumkaví zajkovia s hlbokým pohľadom, mierne zarastení, s obnaženým hrudníkom, pevným bruchom a svalmi na rukách sú pripravení s rôznym domácim náradím vykonávať činnosť výlučne chlapskú. (Neuškŕňajte sa, hovorím o delení domácich prác). Aj na tie vtipy o domácich majstroch a manželkách som si spomenula.
Konečne prišla tá hodina, o ktorej Vŕtač hovoril. Medzi našim telefonickým dojednaním a hodinou H síce ubehli dve ďalšie, ale nevadilo mi to. S predstavou o vyšportovanom mladíkovi privyrábajúcom si vŕtaním dier u opustených paničiek (stále hovorím o domácich prácach!) išla som otvoriť.
Stál tam! Ach!
Ach. Mal hlboký pohľad - jeho očné vačky boli také hlboké, až som sa divila, že sa mu v nich oči neutopili. Bol zarastený, žiletky pravdepodobne zdraželi už pred dvoma týždňami, aj s obnaženým bruchom, žiaľ, vytŕčalo mu hojne zarastené chlpami spod trička. Svaly na rukách som nepostrehla, snáď boli pod vrstvou tuku, možno iba také od dvíhania pollitrákov po šichte. Alebo aj počas nej, pretože hneď sa pýtal, či mám Bažanta. Bažant na víne, jahodový krém, ako spieva Meky Žbirka, by bol namieste možno pri tom zajačikovi. Tu som ihneď pochopila, že myslí na pivo. Pivo nemám, iba borovičku, ale o ňu som sa s ním veru netúžila podeliť, aj keď by určite nepohrdol.
„Jéjdanenky, a totok čo ste spravili? Ná veď to sa tak nedá, slečinka! Nemóžete zabíjať klince do panela!" Chabo som protestovala, že dom je tehlový. Okamžite mi vysvetlil, že stena je prerobená, a namiesto tehly je tam panel, alebo čo, proste niečo, do čoho klince nejdú. „A tátok omietka vám zato opadala. To musíte zasádruvať a potom namaluvať a potom vám tam vyvŕtam tú diéru." „A nemohli by ste to spraviť vy, pán majster?" „Jááj, slečinka, a čo ste odkial došli? Fšak já vŕtám diéry, nemalujem ani nesadrujem, na to sú iní!" pozeral na mňa, akoby som spadla z jahody. Neobmäkčila som ho ani prísľubom prinesenia orosenej dvanástky, čerstvo načapovanej v neďalekom pohostinstve. Vraj si mám najprv zasádrovať a opadaný kus, a potom mi navŕta dieru. „No to vám teraz slečinka já tú diéru nemóžem navŕtať, fšak to keď si budete potom sadruvať, tak si zasadrujete aj diéru a budete ma zasak volať. Slečinka, ja vám šetrím peniážky!" Vyúčtoval si za cestu, a odišiel.
Hľadiac na škeriaci sa opadaný kus steny, rozhodla som sa, čo spravím.
Založím Požičovňu mužov! Zamestnanci budú ako tí z obrázkov, budú všestranní, galantní, voňaví a inteligentní. Budú univerzálni. Veď keď si zavoláte upratovačku, uprace všetko, nie iba prach z poličky. Aj opatrovateľka sa postará komplet o celé dieťa, nešpecifikuje sa iba na jednu časť. Takisto taký gigolo... Moji zamestnanci budú vedieť všetko. Aj „mužské práce", aj tie „ženské". Dokonca aj bábätko prebaliť, či vypočuť si s chápavým výrazom všetky ženské trápenia. Budú to chlapci „do koča i do voza". Ráno si ho zavoláte na umytie okien, a on vám v prípade potreby aj navarí, vyzdvihne dieťa zo škôlky, a keď sa vy vrátite od kaderníčky a z manikúry, samozrejme, s miernym meškaním, lebo ste boli ešte na kávu s kamarátkou, on vám spraví večeru, aj spoločnosť v divadle. Bude to niečo stáť, no ale neoplatí sa taká spoľahlivosť?
Takto som si to vymyslela. Potom som sadla na električku, a išla na vec. Nie, nešla som si vybaviť živnosť. V Baumaxe som kúpila vŕtačku, sadru a maliarsku farbu s peknou novotou voňajúcou štetkou.
Večer visel obraz na svojom mieste.
Môj podnikateľský zámer prenechávam inej. Dákej milovníčke sci-fi.
