Vzťah jej nehrozil, antikoncepciu na vzťahy zaručovali jej dvojičky. Kto by si už začal so ženou s dvoma deťmi? Trvalo jej pár rokov, kým prišla na to, prečo ju chlapi nechcú. Ani ženy. Za ten čas jej prestal chýbať sex, hoci prvých pár mesiacov by škrabala steny. Už aj zabudla, kam dala vibrátor. Jediné, čo jej občas chýbalo, bola hruď, o ktorú by sa mohla oprieť, a náruč, do ktorej by sa mohla schúliť. Nič viac. Statočne však bojovala, aby sa zbavila aj týchto hriešnych chúťok a aby bola dokonalou starou dievkou, aj keď už nie v pravom zmysle slova. Po všetkých tých pretúžených dňoch a nociach sa zaprisahala, že ostane sama až do konca života. Stačilo trápenia s jej ex, presvedčila sa, že žiaden muž nestojí za to, aby mu venovala voľný čas na úkor svojich malých.
Otvorila okno, zhlboka sa nadýchla a opäť si pomyslela: Už je to tu. Cítila to už aj ona. Zvláštne chvenie, akási radosť zmyslov. Všetci sa tomu tešili. Vtáčky spievali a lákali samičky, slniečko svietilo a hrialo, motýliky lietali, včielky zbierali peľ, a jej hormóny sa začali tiež prebúdzať. Nedokázala to ovládnuť, a z toho ju prepadávala depresia. Iní mali zimnú či jesennú depresiu, ona jarnú. Mala rada jar, ale nie túto časť.
Našťastie, ako ona tvrdila, sú tu dvojičky, a tak nemá čas prepadávať chmúrnym myšlienkam o mladosti a osamelosti, konieckoncov, sama nie je a nebude, má predsa dvojčatá.
Bezmyšlienkovite spravila všetky ranné činnosti, od sprchy po odprevadenie hašteriacich sa potomkov do školy. Znudene prišla do práce, kde ju nečakalo nič nové. Tak si to aspoň myslela. Až kým šéfka neotvorila dvere a nepovedala: „Poďte, zoznámim vás s novým kolegom". Keď ho zbadala, v bruchu sa jej vyrojili motýle, nohy sa zmenili na želatínových medvedíkov, v očiach sa krútili špirálky a okolo nej začali poletovať srdiečka. Toho chcem, pomyslela si. Vysoký, so širokými ramenami a plnými perami. Toho chcem, toho chcem, toho chcem....stále dokola jej vírilo v hlave, žiadna iná myšlienka sa tam už nezmestila. Zvládla predstavenie sa, zaregistrovala pevný stisk suchej teplej ruky, a vôňu parfému, z ktorej jej zvlhli gaťky. Vždy, keď prešiel okolo jej stola, vetrila ako poľovný pes, len aby opäť cítila tú vôňu. Zúrila, keď šéfka určila zaškoľovanie nového pracovníka inej. Okolo obeda sa mladý spýtal, kde sa dá naobedovať. Paradoxne, na obed nešiel. Nešla ani ona. Nebola hladná. Spriadala plány, ako by si mohla s týmto zajačikom užiť aspoň rýchlovku na kancelárskom stole. Ale tým by porušila svoj takmer dvojročný celibát, v ktorom sa vyžívala. Nevadí, pomyslela si, snívať môžem, o čom chcem. „Vy nejdete na obed?", spýtala sa ho. „Ešte neviem". „Mali by ste, inak budete hladný a nervný". „Chcel by som sa čo najskôr zaučiť, dostať do pracovnej problematiky, aby som mohol čím skôr začať samostatne pracovať", vysvetlil jej. Starú Dievku napadlo, či je normálny, no ale každému šibe ináč a ona je tolerantná, tak to nechala bez komentára.
Za nejaký čas sa pristavil pri jej stole Zdvihla pohľad od monitora a spýtavo sa naňho pozrela. Po jeho poslednej vete čakala už iba nejaké suchopárne otázky.
„Viete, ja by som
A tu, milí čitatelia, dostávate priestor vy. Dokončenie vety a pokračovanie príbehu nechám na vás. Vyberte, či Zajačik
a/ chcel ísť na obed a nechcel byť sám, a tak oslovil Starú Dievku, či by nešla s ním
b/ potreboval vysvetliť niektoré pracovné veci, možno pod zámienkou, aby bol k nej bližšie
c/ potreboval ísť na WC a nevedel kade
Hlasovať môžte do Diskusie, päť dní...odteraz.
Ďakujem za spoluprácu J
