Stará dievka-interaktívna poviedka na pokračovanie-Bitka Amazoniek

Firemná párty býva dobrá vec. Ak sa podarí. Zamestnanci firmy, v ktorej pracovala Stará Dievka, mali radi tieto akcie. Pohodu zaručoval nielen program, ale najmä bohato prestreté stoly a - bary.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (72)

 

Stará Dievka sa tešila. Miro sľúbil účasť, a možno, možno...srdce jej divo búchalo už len pri tej myšlienke. V kúpeľni sa vyzlečená zahľadela do zrkadla. Dvojičky na nej zanechali stopy. Z pevných trojek jej ostali ledva dvojky, ani bruško už vystavovať nemohla, ale inak bola vcelku spokojná. Vyzbrojená žiletkami a penou na holenie vliezla do vane. Vystrela pred seba dlhú nohu, štedro ju pokryla gélom. Ostrá žiletka zanechávala v bielej pene krivú cestičku. Schválne ju spravila kľukatú. Kľukatá, ako môj život. Má to vôbec zmysel?, rozmýšľala. Jej sebavedomie, učupené kdesi v kúte ubolenej duše, nesmelo šepkalo, že má. Že je len žena, a že nemôže byť sama. Že hra na silnú sa nedá hrať donekonečna. A že aj keď nehľadá otca pre svoje deti, musí si priznať, že dve pevné objímajúce ruky by sa jej aspoň z času na čas hodili. Stará Dievka nechcela počúvať. Nemala rada tieto myšlienky. Ona bola hrdá na to, ako všetko zvláda sama. Nemohla si dovoliť plakať nad osudom, proste musela ísť ďalej. Príliš mnoho ľudí okolo nej striehlo na každý chybný krok, a tak sa musela nastaviť do pozície silnej ženy a vydržať. Jedného dňa zistila, že jej to viac-menej vyhovuje. Nevedela si predstaviť, stretávať sa s niekým na úkor dvojčiat. Ani to, že by im domov priviedla ďalšieho „tatina". Raz jej to už nevyšlo a ona i dvojčatá sa z toho dlho dostávali. Postupne sa z nej stala trochu ufrfľaná, trochu náladová, skeptická a ironická ženská. Najmä tie dve prvé vlastnosti boli typické pre nevydaté ženy vo veku, keď ich kamarátky už rozmýšľali o rozvode, a preto si začala hovoriť Stará Dievka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyšla z vane, obliekla sa a namaľovala práve keď prišla Dana postrážiť chlapcov. „Budeš to mať veselé", žmurkla na Danu. „Čo je to tentoraz?" „Tichá vojna." Kamarátka prevrátila oči. Tichá vojna bol najnovší hit medzi bitkami lapajov. Hľadeli na seba, cerili zuby, vykrúcali si prsty, štípali sa, z očí im tiekli slzy od bolesti, ale nevydali ani hláska. „Neboj, bude to dobré," povzbudila kamarátku. „Podobne. Dúfam, že zaberie. Dnes by zabral každý." „Aj ty?" „Ja strážim deti." „Tak nabudúce." Dana sa uškrnula. Nevedela, ako si to má vysvetliť, ale bolo jej to jedno. Starú Dievku mala rada a veľmi jej priala, aby nebola taká osamelá. Práve Dana bola okrem plyšového maca jediným svedkom vylievania si srdca Starej Dievky.

SkryťVypnúť reklamu

V ten večer bola SD naozaj veľmi sexi. Všimol si to taxikár, barman, čašníci odnášajúci prázdny riad zo stolov, aj kolegovia, a každý jej vystrúhal milý kompliment. SD žiarili oči radosťou a očakávaním. Miro tam už bol. Zuza sa obšmietala okolo neho, cerila zubiská v širokom úsmeve, gúľala očami a snažila sa byť vtipná. Miro podišiel k SD. Cítil, ako mu prudko začalo biť srdce, a zrazu nevedel, čo povedať. SD sa snažila vyzerať nenútene, usmiala sa, spýtala sa ho, kde sedia ostatní a chcela odísť, keď k nim priplachtila Zuza. Tiež sa snažila vyzerať nenútene, no jej správanie pôsobilo kŕčovito. Dotýkala sa Mira, ponúkala ho jednohubkami zo svojho taniera a vyťahovala staré vtipy. Všetci traja podišli ku stolu, kde ich už čakali kolegovia. „No to je dosť, že ideš! Je tu atrakcia pre teba stvorená!", vítali SD všetci a ukazovali na nafukovací bazén, plný bahna. Na minulej párty po pár pohárikoch SD zatúžila po dievčenskej bitke v bahne, a tak jej teraz kolegovia veľmi ochotne ukazovali, že po roku sa dočkala.

SkryťVypnúť reklamu

SD bola v siedmom nebi. Sedela vedľa Mira, pila mojito a opájala sa ním. Nie mojitom, Mirom. Smiali sa, ako keby boli starí známi, ktorí sa poznajú už mnoho rokov. Okamžite sa naladili na rovnakú vlnovú dĺžku, mali rovnaký zmysel pre humor. SD sa cítila tak dobre, ako už veľmi dlho nie. Miro sa vyzvedal, ako žije, čo robí, keď má voľno, ako zvláda rodinu. V práci na to nebol čas, bol teda rád, že sa o nej môže dozvedieť viac..V duchu uvažoval, prečo má také smutné oči a na čo myslí, keď sa práve úkosom pozerá mimo. Smiali sa „atraktívnym" modelkám, ako sa v bazéne ohadzovali blatom, decentne, aby si nezašpinili plavky či čerstvo umyté vlasy, smiali sa na kolegyni, ktorá telefonovala a medzitým vyvolala paniku, že sa jej stratil mobil, smiali sa na čašníkovi, ktorý si nevedel zapamätať kadiaľ vedie kábel a zakaždým oň zakopol. Miro odtrhol z vázy kvet frézie a zasunul jej ho za ucho. Prosím, sprav niečo zlé, niečo, aby som sa na teba tak nenamotávala, myslela si SD. Zvieralo jej srdce pri pomyslení, že párty skončí a všetko bude ako predtým. Vlastne nebude, bude to horšie, a ona vedela, že sa z toho bude ťažko dostávať, keď ho bude denne vídať.

SkryťVypnúť reklamu

„Poď sa prejsť," navrhol. Vstali a išli okolo bazéna. Vtom odkiaľsi pribehla Zuza a strčila do SD. Pádu do bazéna plného blata sa nedalo zabrániť, snažila sa aspoň nejako zachytiť, aby sa celá nezašpinila. Hlavou jej preblesklo, že je koniec večera, bude musieť ísť domov. Ruky sa jej zaborili do sivého bahna, dlane sa šmykli po klzkom dne. Dopadla na chrbát. Postrehla, ako sa k nej Miro skláňa a podáva jej ruku, keď na ňu dopadla Zuza. „Nechaj ho na pokoji," zasyčala Starej Dievke do tváre. Tá sa zatvárila nechápavo. Zuza sa začala dvíhať a ťahať SD v bahne za sebou. Bola opitá a zúrivá. SD pochopila a nahnevala sa. „Ja sa okolo neho neobšmietam, nesadám si mu v kancli na kolená a nemasírujem mu chrbát, ty krava," zašepkala Zuze do ucha. Zuza v uplynulých dňoch veľmi iniciatívne prejavovala Mirovi náklonnosť, či už rôznymi darčekmi, predstieraním pracovných problémov alebo okatým flirtovaním. Starú Dievku to hnevalo, ale uvedomovala si, že nemôže nič spraviť. Neskôr sa už Zuze všetci za chrbtom smiali, ale SD bola na ňu nahnevaná. Ani nie preto, že vyštartovala po človeku, ktorý jej po dlhom čase dokázal rozbúchať srdce, ale pre tú bezmocnosť. Bezdetné dievča bola neprekonateľná konkurencia. A tak túžila, občas si nahlas vzdychla, a po nociach plakala do vankúša. Teraz nastala skvelá príležitosť, ako zo seba vybiť všetku frustráciu, všetok smútok, žiaľ a bôľ. Zasmiala sa hodila do Zuzy za hrsť bahna. Nech si ostatní myslia, ako sa tie dve v bazéne dobre bavia. Zuza jej smiech nepochopila a vrhla sa na ňu. O chvíľu sa obe dievčatá váľali v bazéne. Okolostojaci management, úradníci a technickí pracovníci sa zabávali a tlieskaním ich povzbudzovali. Ktosi sa spýtal, o čo sa bijú. Zuza si SD pritiahla bližšie, aby jej oznámila, že sa bijú o Mira. SD sa smiala a zhodila Zuzu späť na dno bazéna. Zo zablatenej tváre jej svietili iba oči a zuby, keď na Zuzu vyložila nohu a zdvila ruky na znak víťazstva. Zuze dolu polohlasne poslala pozdrav: „Nemáš šancu." Nemyslela si to, ale aspoň jej zdvihla adrenalín ešte viac.

SD si na vecku vyzliekla šaty, hodila ich do smetiaka, zapla sa do kabáta a išla domov. Miro za ňou dobehol. „Čo máš pod kabátom?", s úsmevo sa opýtal. Ale SD sa nezasmiala. Zadívala sa Mirovi do tváre a skôr, ako sa jej z očí vykotúľali slzy, povedala: „Ďakujem za spoločnosť. Bolo mi naozaj s tebou fajn." „Aj mne. Veľmi," odpovedal.

Dana ju už čakala s fľašou ginu a tonikom. „Ten tonic schovaj," povedala SD, vzala fľašu ginu a riadnym dúškom z nej odpila. „Potrebuješ sa opiť?" spýtala sa Dana. „Nie, potrebujem sa vymazať zo života. Alebo si aspoň vytrhnúť srdce." „Neplač, raz niekto príde. Musí." „Ale nemusí. A keď príde, tak dobre vieš, že to bude riadny debil, ako skoro všetci doteraz."

SD si sadla na posteľ a plakala, ako keby mala zo seba vyplakať všetky trápenia, ktoré po celé roky dusila v sebe. Plakala sama nad sebou. Nad tým, že si zničila život. Sebe, aj dvojčatám. Nad minulosťou, kvôli ktorej ostane sama, až kým chlapci nevyrastú a neodídu z domu. A možno aj potom. Plakala nad svojou voľbou, nad tým, že si vybrala rolu silnej ženy, ktorá všetko zvládne, a že ju teraz musí dohrať do konca.

Dana ju uložila do postele, prikryla perinou a pohladila po hlave. „Dani, choď do riti s tými nežnosťami ešte aj ty," s úsmevom na tvári jej odporučila a pobozkala ju na líce. Dana sa nehnevala, poznala svoju kamarátku a vedela, že z času na čas sa beznádejne na niekoho namotá a že to chce iba čas, aby sa z toho „zaľúbenia" dostala. A že potrebuje práve Danu, aby jej v tom pomohla.

Kým SD snívala nepokojné sny plné Mira, v mobile jej zablikala správa. „

A tu, milí čitatelia, dostávate priestor vy.

Aká správa prišla?

  • a) Miro písal: „Dobrú noc, princezná. Teším sa na Teba"

  • b) Zuza písala: „Ešte si nevyhrala"

  • c) Čašník zpárty písal: „Ahoj, my sa nepoznáme, ale veľmi si sa mi páčila" (číslo dostal od niekoho zfirmy)

Hlasovať môžte do Diskusie, päť dní...odteraz.

Ďakujem za spoluprácu

Olívia Olivieri

Olívia Olivieri

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? nebláznite!veď napokon - na mene a fotke nezáleží ;-) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáo neradostiOch joj! (CP radí)7nevidíme, nepočujememládežníciCicuška Pipinkao životeo pokračovanío všeličom

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu