Konečne otvorila, vošla do nezvykle prázdneho bytu a tam dala priechod všetkému, čo sa v nej po ceste z Mirovho auta do bytu nahromadilo. Počas tých pár metrov sa v nej premiešali smútok, zlosť, beznádej, sklamanie, vytvorili z nej kôpku nešťastia. Oči ju štípali od zmesi sĺz a maskary, jej cesta však neviedla do kúpeľne, ale ku chladničke. Vytiahla fľašu a dopriala si riadny dúšok. S vedomím, že nič sa nezmení k lepšiemu a na druhý deň bude ešte horšie, dala si ďalší. Keď má byť zle, nech je poriadne, povedala si a ešte raz sa riadne napila. Miro spravil pre ňu nepochopiteľnú vec, ako žena sa s tým nevedela vyrovnať. Brala to ako odmietnutie a v hlave mala riadny chaos z jeho pozvania a následného neočakávaného správania. S myšlienkami o odlete na Mars, vygumovaní sa zo sveta alebo aspoň nejakom reštarte bytia SD zaspala.
Miro sa k ničomu nevyjadroval. Keď prešiel okolo nej, neodpustil si dotyk, aspoň letmý, a ju vždy príjemne zamrazilo.
A potom zrazu - pozvanie do kina. SD sa tešila. Dúfala, že snáď teraz sa Miro konečne rozhýbe. Celá šťastná vzala chlapcov na pizzu a zmrzlinu.
Do rána ochoreli. Obaja. Neostávalo jej nič iné, len s ťažkým srdcom odvolať kino a nadávať na osud.
Vrátila sa do práce a prvý, koho stretla, bola Zuza. Veľmi milá, veľmi usmiata, veľmi iná. Miro sklopil oči a SD bolo všetko jasné. Zotrela neposlušné slzy, vypísala dovolenkový lístok, našla lastminute s najbližším odletom a v lietadle na Krétu, pozorujúc dvojčatá nadšené nečakaným výletom uprostred školského roka, všetko si premyslela.
---
Opálená, oddýchnutá a trochu schudnutá vrátila sa o desať dní do práce. Osud k nej bol v niečom predsalen milosrdný. Kým sa vyhrievala na pláži, opaľovaná slnkom a miestnym plejbojom, ktorý jej bol na smiech, zavolal Fero. Že sa im náhle uvoľnilo v agentúre miesto. SD neváhala ani chvíľu.
Nadišiel čas rozlúčky. Kolegovia zjedli chlebíčky aj zákusky, odovzdali kvet a dar na pamiatku. Ostal iba Miro. Hľadeli si do očí. Objal ju a silno stisol. Potom ju pobozkal. V tom objatí a bozku bolo všetko, čo si chceli dať a nedali. Láska, túžba i trápenie.
„Prečo ona?", spýtala sa.
„To vieš. Ja som bol sám, ona bola sama..."
A SD nevedela, či má plakať, alebo sa smiať.
