K pátracej akcii ma dostatočne motivovala aj mama, ktorá z bežného sobotného nákupu priniesla okrem voňavých rohlíkov aj bezlaktózovú šľahačku! S výrazom, za aký by sa nemusela hanbiť ani Lara Croft po víťaznom splnení misie, vytiahla kdesi zospodu igelitky krabičku s tekutinou. (to, že sa mi zo šľahačky podarilo ušľahať niečo iné, nebudem spomínať. Hmotu sme ale statočne zjedli, veď za tie prachy!?). Šľahačka bola výzva, aká nemôže ostať bez odozvy.
Veci zdanlivo ťažké sú neraz prekvapivo ľahké. Úspech som zaznamenala hneď v prvom obchode.
V náručí s litrom mlieka bez mliečneho cukru, s úsmevom od ucha k uchu a hrdo vztýčenou hlavou usadila som deti ku stolu, do šálok naliala - po skúsenosti so sójovým nápojom - trošku mlieka a ochutnávka začala. Nemať uši, usmievam sa okolo celej hlavy. To mlieko bolo dobré!!! Čo, dobré! Výborné! Síce drahé, ale čo nespraví človek pre zdravie svojich detí?
Pootáčala som krabicu v ruke a tam fotka. Na fotke sa skvelo krásne balenie štyroch ohne laktose pudingov. Čo sa dialo potom, si asi domyslíte. Samozrejme, začala som zháňať tie vábivé pudingy. Medzitým mama objavila bezlepkovú šunku.
Keď je šťastie unavené... hovorí sa. V ten ďeň bolo asi riadne, pretože u žltočervených som neverila vlastným očiam hneď dvakrát. Prvýkrát, keď som okrem mlieka a pudingov kúpila aj šunku, debrecínku a ementál originál deravý, druhýkrát keď som za ten poklad zaplatila.
Doma som slávnostne vybalila pudingy z papierového obalu a zhíkla od údivu. Nielen pudingy, ale aj jogurty, tvaroh, maslo, plátkový syr a vlastne všetko, čo je „normálne", bolo aj bez laktózy. Zaplesalo moje srdce, zaplakala moja peňaženka.
Tieto chutné a zdravé produkty totiž vôbec nie sú lacné. Medzičasom som už natrafila aj na jogurty a plátkový syr. Takže: mlieko je asi za padíka, za jogurt vycálujem tricku, šunka 10 deka za štyridsať, debrecínka podobne, štyri pudingy malé asi ako Monte sú čosi vyše šesťdesiat a vedie ementál, keď za diery a chýbajúcu laktózu pýtajú stovku. No ale nekúp to!
Rozmýšľala som, či aj v iných mestách majú takto zásobované potraviny, alebo je to ďalšia z BA-výsad. Rovnako ako tá, že bývame blízko AT, kde takéto „žrádielko" aj s cestou a po prepočte vychádza stále lacnejšie.
Takže som sa vytešovala že bývam v Blave, moje decká môžu papkať drahé zahraničné jedlá, veď sú dobré a zdravé, a potom som sa dostala k číslu na človeka, čo ponúka bezlaktózové mlieko a mliečne výrobky, dokonca aj na dobierku. To je fajn, pomyslela som si, veď naozaj nemá každý také možnosti ako tí blaváci, čo majú všetkého dosť a viac. Človek spraví kus dobrej roboty, a možno aj trošku zarobí. Potom som sa však dozvedela druhú nie nepodstatnú infošku, a síce cenu, ktorú človek pýtal. Mlieko - 120, jogurty tiež.... Zatlačila som oči späť do jamôk a rozmýšľala o charaktere dotyčného tvora. Ale, povedala som si, možno je to niečo iné, ako poznám. Päť dní som rozmýšľala, či mám zavolať alebo nie, číslo ma pálilo vo vrecku, a nakoniec som neodolala. Zaujímala ma hlavne cena a značka, resp. názov. Cena taká, akú som už vedela a značka...Spar. (pre vysvetlenie - Spar je sieť obchodov v Rakúsku, a aby ste videli, že nekecám: http://www.spar.at/spar-at/popup_at/ernheu/sgl/pdf/spar_gesund_leben_milch_107.pdf aktuálny kurz eura si zistite).
Stačí nenáročná matika, prípadne kalkulačka, aby si človek zrátal, ako dobre sa dá zarobiť na chorobe iného.
