Ruku na srdce - koľko času venujete športu? Nebyť MHD, aj behať zabudneme. Ani netušíme, akú službu robíme svojmu organizmu, keď šprintujeme na zastávku na autobus! Leniví sme, pomalí, nuž nečudujme sa, keď nám šofér zatvorí dvere pred nosom a odfrčí! Aká je naša reakcia? Nadávky, hromženie, hromy - blesky na hlavu šoféra. Uvedomme sa! Nie v šoférovi je chyba, ale v nás! Nabudúce treba zrýchliť, zlepšiť prácu rúk, techniku dýchania a určite sa nám podarí naskočiť do dverí. Len vďaka MHD mnohí aspoň z času na čas športujeme.
Autobus odišiel, treba zistiť, kedy pôjde ďalší. Kde inde sa to dozvieme najrýchlejšie, ako z cestovného poriadku. Mal by byť na každej zastávke, no - nie je. Prečo? Nie preto, že dopravný podnik sa nestará! Stará sa! O nás, o cibrenie našej pamäte, o využívanie čo najväčšej časti mozgovej kapacity! Nebuďme leniví, zapamätajme si konečne raz a do ďalšej zmeny, ako a kedy mhd chodí! Máme jedinečnú možnosti si precvičovať pamäť učením sa odchodov spojov. Najlepšie všetkých. Nikto nevie, ako dlho nalepený cestovný poriadok vydrží.
Kto nemá električenku, mal by si kúpiť lístok. Tiež ste si mysleli, že na každej zastávke nie je automat iba preto, aby mohli revízori vybrať viac pokút, keďže nie je kde si lístok kúpiť? Alebo že je z toho dôvodu pokazený? Omyl, drahí moji! Je to len preto, aby sme v dnešnej rýchlej dobe prežili. Kto sa dnes nevie rýchlo zorientovať, je mŕtvy. Mŕtvy cestujúci - žiadny cestujúci, a pretože dopravný podnik má záujem o cestujúcich, stará sa takto o to, aby sme sa vedeli rýchlo orientovať v teréne, rozvíjali si všímavosť a pamätali si, kde je a kde nie je automat na lístky
Už vieme, kedy ide ďalší autobus, a trpezlivo čakáme. Autobusy prichádzajú, odchádzajú, ľudia nastupujú, vystupujú, my čakáme a čakáme. Užitočné je čakanie keď prší. Bystríme si odhad, aby sme stihli včas posúdiť rýchlosť brzdiaceho autobusu či trolejbusu, silu, akou vytlačí vodu z kaluže pri chodníku a postreh, aby sme stihli uskočiť pred vodou striekajúcou spod kolies prichádzajúcich premiesťňovadiel, zlepšujeme periférne videnie, aby sme vedeli, kam uskočiť a nevrazili do ľudí okolo nás, ktorí tiež uskakujú.
Čakáme, čakáme a kdesi v hlave sa vynorí starý známy hit...nechodí, stále nechodí... Nikto sa nikdy nedozvie, či spoj mešká alebo vynechal úplne. Nemyslime na to, aké problémy nás čakajú, keď prídeme neskoro! Nenadávajme! Veď sa práve učíme byť trpezliví! Môžme si precvičovať mozog vytváraním rôznych variácií a kombinácií, zabávať sa v duchu vytváraním scenárov, prečo asi náš spoj nejde. Najlepšie je to pri električkách, keď sa jedna pokazí, môže cestujúci na zastávke aj hlavný koreň zapustiť, nepríde ani tá pokazená a ani ďalšia. Tu sa uplatňuje rozvoj intuície, naučme sa vycítiť, či je alebo nie je porucha, aj či náhradný spoj príde...raz...možno... Po odstránení poruchy však dopravný podnik ponúka okamžitú kompenzáciu problémov vzniknutých meškaním a to v podobe možnosti vybrať si, do ktorej eliny nastúpime, keďže idú všetky v dlhom rade za sebou.
Konečne! Prichádza vytúžený spoj a my máme - možno jediný krát v ten deň - dôvod na úsmev. Spoj je tu, a nastupujeme. V prípade nepriaznivého počasia však môže vzniknúť prekážka v podobe veľkej mláky či snehu, odhrnutého z cesty na zastávku. Učme sa prekonávať prekážky! Nevzdávajme sa hneď! Ladným skokom do diaľky či do výšky, ktorý sme si mohli nacvičiť, kým sme čakali, preskočíme kaluž alebo závej a môžeme sa vtlačiť medzi ostatných.
Pocvičíme ohybnosť, skladnosť, nezabudneme vo dverách tašku či končatinu a môžeme si začať vychutnávať ľudské teplo. Aj tak ho je málo, stále sa sťažujeme. Medzi ľuďmi sa človek nenudí. Môžeme pozorovať ľudské tváre celkom zblízka, kde - tu vriedok, kde - tu neumyté uši, sem - tam lupiny; vnímať vône - omamné vône slečien a pánov, podpazušný pach moletnej dámy, živočíšny zápach uja z kontajnera, cesnakový dych stojaceho za nami priamo za uchom; rozvíjame pociťovanie, keď sa nám opätok ladnej slečny zavŕta do palca na nohe alebo keď nám ťahajú peňaženku z vrecka či kabelky...
Nenadávajme na tlačenicu, aj vďaka nej netreskneme na zem ako hnilá hruška, keď vodič prudko zabrzdí alebo sa rozbehne. Sústreďte sa, a zistíte, ako veľa svalov posilujete, keď sa snažíte udržať rovnováhu!
Upozornenia „Keď stojíte, držte sa!" sú úplne namieste. Nech vás neodrádza špina! Vďaka tomu si upevňujeme hygienické návyky, veď inak by sme si možno ani ruky nezašpinili a aspoň vieme, že si ich neumývame nadarmo.
Zaujímavé býva aj prestupovanie. Zažili ste už, že na zastávke stál práve spoj, na ktorý ste chceli prestúpiť, a hoci ten, v ktorom ste sa viezli, prišiel druhý a mohol otvoriť dvere, neurobil tak? Jasnačka, že spoj vám ušiel. Že v tom nevidíte zmysel? Nebuďte sebeckí, naučte sa myslieť aj na druhých! Aj šofér je len človek a škodoradosť je mu rovnako blízka ako cestujúcim. No čo už takého šoféra poteší na našich cestách? Aspoň viete, že vás viezol niekto so zmyslom pre humor.
Spoločnosť nám robia aj revízori, ktorí sú veľmi prísni a neobmäkčiteľní. A to je správne. A páči sa mi, že nie sú rasisti a nám idú v tomto príkladom. Nielen my, aj oni vedia, že čierni cestujú načierno, a nerobia im teda problémy.
Ani netušíme, že dopravné podniky sa starajú aj o náš dostatok spánku. Nočné spoje jazdia striedmo, a to je zdraviu prospešné. Raz za hodinu stačí, komu nie, môže sa prejsť rýchlochôdzou domov, alebo si vziať taxi. No keďže vieme, kto najmä sa v nočákoch vozí, asi je naozaj zdraviu prospešnejšie využiť posledný „normálny" spoj a uložiť sa doma na osviežujúci odpočinok.
Veď na druhý deň ideme opäť mestskou hromadnou dopravou.
