Maličká prosba rodičom školákov

Zajtra sa rozdávajú vysvedčenia. Zajtra niektoré deti prídu domov a s maličkou dušičkou budú čakať na rodičov. A na to, čo bude potom. Niektoré domov neprídu. Večer nám o nich s kamennou tvárou povedia reportéri, naháňajúci tragédie. Vysvedčenie nie je len dôkaz o vedomostiach detí. Je to aj obraz toho, ako sme sa im venovali my, rodičia. Ako sme ich podporovali, povzbudzovali, pomáhali im v učení. Polovica úspechu či neúspechu našich detí sme my sami, náš záujem o ne, čas, ktorý sme s nimi strávili nad učebnicami, keď si nevedeli rady. Nečakajme, že škola sama ich naučí. Potrebujú aj našu pomoc. Keď sme im ju nevenovali vtedy, keď ju potrebovali, nedivme sa, že známka nie je taká, akú sme čakali. Nadávať môžme sami sebe. Nechcú nás sklamať. Nevieme, čo sa odohráva v hlavách a v dušičkách našich najmilších. Akú reakciu v nich vyvolá stres, strach zo známky, o ktorej vedia, že nás nepoteší. Preto prosím...povedzte im dnes, že ich milujete, bez ohľadu na to, akú známku prinesú. A že aj keď bude zlá, nemusia sa báť. Ani tá najhoršia známka nestojí za to, aby si kvôli nej ubližovali. Ďakujem.