V roku 1955 Európska vysielacia únia (EBU) prišla s myšlienkou súťaže, ktorá mala v povojnovej Európe pomáhať ku zbližovaniu štátov nenásilnou formou. Dnes z tejto myšlienky nezostalo nič. Súťaž je už len karikatúrou pôvodnej myšlienky. Výber súťažiach ani náhodou nie je výberom najlepšieho, čo štáty majú. V národných kolách ľudia hlasujú často za exotov. Príkladom je Rusko, kde tento rok vyhrali poskakujúce babičky Buranovskije Babuški.
Tam, kde nie sú národné kolá, sa vyberá rôzne. Na Slovensku je výber na vedení RTVS. Už druhý rok cestuje ten, kto za účasť priplatí. Minulý rok to bolo duo Twiins, tento rok Miro Šmajda, po novom Max Jason Mai. Výsledkom je súťaž so zmesou štýlov a úrovní, ktoré ako celok pripomínajú nevydarené púťové divadlo. Na počudovanie súťaž stále prežíva a naviac, stáva sa hračkou v rukách niektorých totalitných režimov. Práve tam ich berú vážne.
Hosťujúcou krajinou je tento rok Azerbajdžan - krajina, kde vládne autoritatívny režim Ilhama Alijeva a kde prenasleduje ľudí za názory. Len za minulý rok bolo podľa televízie Deutsche Welle v Azerbajdžane 136 ľudí mučených a deviati z nich to neprežili. V krajine je potláčaná sloboda slova, niekoľkí novinári sú za kritické články vo väzení, krajina nerešpektuje rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Napriek tomu EBU spoluorganizuje Eurovíziu práve tam a asistuje prezidentovi Alijevovi, ktorý využíva súťaž na prezentáciu vlastnej moci, a kvôli súťaži sa porušovanie ľudských práv dokonca stupňuje.
Hoci v Azerbajdžane veľká časť obyvateľov trpí chudobou, tento ročník bude najnákladnejší v histórii. Odhaduje sa, že súťaž bude stáť viac ako 90 miliónov eur, z čoho Azerbajdžan platí údajne okolo 50 miliónov, zbytok sú príspevky od ostatných štátov a EBU. Pre porovnanie doterajšia najnákladnejšia šou v Moskve stála 31 miliónov. Náklady štátu na všetky ďalšie aktivity sú vraj ešte vyššie. Šou budú vysielať z novopostavenej veľkolepej koncertnej haly, vyzdobenej zvláštnymi kryštálikmi a vraj budú pri nej použité nevídané efekty.
Kvôli pozemkom pod halou boli násilným spôsobom vyvlastnené stovky bytov. Mnohí ľudia boli políciou vyháňaní zo svojich domov a násilne presídlení. Odškodnenie nedosahovalo ani štvrtinu trhových cien v meste. Na nedodržiavanie ľudských práv upozorňujú medzinárodné organizácie. "V súčasnej dobe je tu v Azerbajdžane porušovanie ľudských práv na dennom poriadku,“ povedal pre BBC občiansky aktivista Zohrab Ismayil. Podľa neho niektorým majiteľom domov bolo povedané, že ak odmietnu odísť, polícia si nájde dôvod, aby zatkla ich dospievajúce deti. Štátnym zamestnancom sa zasa vyhrážali, že prídu o prácu.
Finále súťaže sa vždy koná v krajine, z ktorej pochádza víťaz, a minulý rok vyhralo spevácke duo z Azerbajdžanu. Nie je to však úplne náhoda. Prezidentskému páru už roky záleží na tom, aby práve v ich krajine bolo finále. Aj preto zo štátnej kasy šlo nemálo prostriedkov už v minulosti na súťažiacich, výber skladby, interpreta. Napríklad objednali sprievodné tanečnice zo Švédska, či slávneho skladateľa z Iránu. Štát už v minulosti zriadil samostatný výbor pre Eurovíziu, ktorému šéfuje prezidentova manželka, a v minulom roku zjavne táto snaha priniesla ovocie. V Baku sa hneď po víťazstve rozbehli megalomanské investície do hotelov, námestí, otvárajú sa značkové obchody, aby prezident predviedol mesto.
Eurovízia ako zábavka totalitného režimu je niekoľko rokov aj v Bielorusku. Údajne sa tam bežne manipuluje s výsledkami národných kôl, aby vyhral obľúbenec prezidenta Alexandra Lukašenka. Tento rok bola už pred samotnou súťažou neoficiálne známa víťazka Aljona Lanskaja. Ide o Lukašenkovu favoritku, ktorej pred tým dal titul Zaslúžilá umelkyňa Bieloruska. Aj keď v hlasovaní vyhral iný iterprét, výsledky boli zmanipulované tak, že vyhlásili za víťazku ju. Až na nátlak verejnosti prezident vytvoril až dve vyšetrovacie komisie, a potom ohlásil, že Lanskaja skončila druhá. Podobná situácia bola pred dvomi rokmi na Ukrajine.
Súťaž aj za týchto okolností toleruje a podporuje Európska vysielacia únia. Financovaná je z prostriedkov členov EBU aj krajiny, ktorá ju organizuje. Viaceré krajiny už odmietli účasť. Z našich susedov sa druhý rok nezúčastňuje Česká republika a tento rok ani Poľsko. V Poľsku aj preto, že záujem o ňu nemajú nielen diváci, ale ani interpreti. Skúsenosti posledných rokov ukazujú, že ani na Slovensku sa interpreti na ňu nehrnú.
Priamy prenos z finále Eurovízie sleduje na celom svete každoročne okolo 120 miliónov divákov a o víťazovi rozhodne 10 miliónov hlasujúcich. Napriek tomu si myslím, že príkoria, ktoré sa v súvislosti so súťažou dejú v totalitných režimoch, za ňu nestoja. A EBU by mala pouvažovať nad ďalším zmyslom Eurovízie, ktorá už s pôvodnou myšlienkou nemá nič spoločné.
Viac zo sveta médií na FB stránke Slobodne o médiách.
