Pripomeniem príbeh novinára Jakuba Topola, ktorého nikto z mojich kolegov novinárov nikdy nevidel, ani nepočul. Koncom roka 2007 mladí ľavičiari na svojej stránke upozornili, že dlhoročný komentátor Slova skrývajúci sa pod menom Jakub Topol, je Braňo Ondruš - moderátor hlavných správ TV JOJ. Verejnosť na to upozornil v apríli 2008 ako prvý analytik Gabriel Šípoš, ktorý z analýz článkov prišiel na to, že je to podobnosť viac ako nápadná. "Problém je, ak písanie pod pseudonymom poškodzuje atmosféru kvalitnej spoločenskej diskusie," napísal Šípoš. Pokiaľ podľa neho Ondruš naozaj písal články pod pseudonymom Topol, opakovane verejnosť podvádzal, pretože sa dotýkali jeho vlastných záujmov.
Potom som o prípade Topol písala aj ja, vtedy ako redaktorka SME, a aj ďalší. Ľudia zo Slova aj JOJ potvrdili, že za psudonymom sa skrýva Ondruš, ale nechceli zverejniť svoje meno. Oficiálne sa vedenie Slova k identite Topola vyjadrovať nechcelo. Topol písal niekoľko rokov komentáre, kde kritizoval politikov, analytikov, aj niektorých svojich bývalých spolupracovníkov v SDĽ, alebo propagoval občianske združenie Ondruša, ba dokonca ho citoval ako odborníka a experta, či politológa. Vtedajší šéfredaktor Slova Milan Polák odmietol povedať, či Topol je, alebo nie je Ondruš. A odmietal to vtedy aj Ondruš.
Čo sa stalo s Topolom?
Jakub Topol písal pre Slovo ďalej aj po upozornení na "väzby" medzi Topolom a Ondrušom, a aj v čase, keď sa Ondruš stal šéfom tlačového odboru Úradu vlády Roberta Fica. Písal však už menej a na jar 2009 prestal úplne. Napríklad v čase, keď bol Ondruš šéfom tlačového oddelenia Úradu vlády Topol kritizoval Dzurindu, Radičovú ale aj chválil Fica:"Asi málokto veril, že udrží tri roky ceny elektriny bez zmeny a o zdražovaní plynu už nepochyboval nikto. Asi okrem samotného Fica. Buldočia vytrvalosť, s akou atakoval cenové návrhy SPP a fakt, že aj tento boj dotiahol do úspešného konca, rúca doterajšie liberálne predstavy o vzťahu politiky a ekonomiky," písal Topol v komentári, v ktorom hodnotil politickú scénu predošlého roka. O Ondrušovi už však nepísal. A hoci často hodnotil aj prácu novinárov, ku kauze spojenej s jeho menom sa nevyjadril.
Dnes je Ondruš pravdepodobným štátnym tajomníkom. Politikom, ktorý by mal mať pred svojimi voličmi čistý štít a mal by sa očistiť aj od podozrení z nekalého zakrývania (asi svojho) konfliktu záujmov. Napriek ponúknutému priestoru na vysvetlenie, či to bol naozaj on, alebo kto bol jeho dlhoročný kolega v Slove, ktorý ho aj citoval, a prečo sa skrýval za pseudonym, Ondruš priamo neodpovedal. "Je to škandál vás, ktorí ste sa vtedy tej téme venovali, a za tým si budem stále stáť," povedal dnes Ondruš blogu O médiách. Či bol, alebo nebol Topolom, ale nepovedal. "Je jasné, že to je pseudonym. A ja sa k tomu nebudem vyjadrovať," vravel Ondruš. Tvrdil, že za kauzou je pomsta mladého ľavičiara, pomsta novinárov, údajne aj moja, za jeho kritické vyjadrenia.
Slovo sa výrazne zmenilo. Vychádza už len na webe, vydáva ho občianske združenie a má nového šéfredaktora Emila Poláka. "Ja som tam vtedy nebol a nemám dôvod to ani vysvetľovať," povedal dnešný šéfredaktor Slova. "Nemôžem vám to potvrdiť, ani vyvrátiť. Spýtajte sa Ondruša." Potom sľúbil, že sa nad tým zamyslí a odpíše, no neodpovedal.
Redakcia, ktorá dáva priestor anonymným komentátorom, znižuje svoju dôveryhodnosť. Hlavne ak existujú podozrenia, že za politickými názormi sa skrýva bývalý politik či hovorca vlády. Hodnota komentára od autora bez odvahy podpísať sa vlastným menom, nie je vyššia, ako hodnota príspevku od akéhokoľvek nahnevaného anonymného diskutéra pod článkami.
Nie je to prvý ani posledný prípad nekorektných pseudonymov v médiách. O téme používania pseudonymov v slovenskej žurnalistike viac nabudúce.
